vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u; posledná v. testament
4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u; byť bez v-e zle naladený
6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností; byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať; užiť niečoho do v-e do sýtosti;
vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;
vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec
medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škára • štrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlami • tech. vôľa
2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: okno • diera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach
3. p. odstup 1
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
testament písomný prejav vôle, ktorým si závetca ustanoví dedičov • závet: otec nezanechal testament, závet • posledná vôľa
veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosť • bujarosť • bujnosť • rozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosť • dobrá vôľa • zastar. veselie: prekypovať veselím
vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť • odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť • predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo
2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa • požiadavka: presadiť svoju požiadavku • želanie • prianie: plniť niečie želanie, prianie
3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom • sloboda
4. p. nálada 1 5. p. medzera 1
vôľa1, -le ž.
1. schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, schopnosť chcieť; povahová vlastnosť založená na tejto schopnosti: slobodná v., pevná, nezlomná v., expr. železná, oceľová v.; sila v-e; Som predsa človek, mám vôľu. (Taj.) Čelo prezrádzalo človeka vôle a činu. (Urb.)
2. vedomá snaha o dosiahnutie, uskutočnenie nejakého cieľa; chcenie, odhodlanie, predsavzatie; ochota: Janko prišiel s pevnou vôľou bojovať a zvíťaziť. (Mor.) Rastie naša vôľa prekonávať plány. (Fr. Kráľ) Prišiel som v dobrej vôli vec prekonať. (Fig.) Čím väčší pán, tým menej dobrej vôle do práce. (Vám.) Aby si videla moju dobrú vôľu, pridám sa k vám. (Stod.)
● hovor. ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností, vôbec nie;
3. výsledok rozhodovania; požiadavka, žiadosť, prianie; úmysel: v. ľudu, v. národa; rodičovská v.; presadiť svoju v-u; nanútiť, vnútiť niekomu svoju v-u; plniť, vykonávať, uskutočňovať v-u niekoho; robiť niečo z vlastnej v-e dobrovoľne; konať proti svojej v-i nedobrovoľne, z donútenia; robiť niečo z v-e niekoho na žiadosť niekoho; posledná v. závet, testament; Naša vôľa je zákonom. (Vaj.) Počujte moju nezmeniteľnú vôľu. (Jégé) (Otec) nepripustil nesúhlas s jeho zvrchovanou vôľou. (Al.)
● v. osudu, božia v. v idealistickom chápaní tajomná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha, ktorej pôsobeniu sa nemožno vyhnúť; hovor. urobiť, dať niekomu (všetko) po v-i vyhovieť mu (vo všetkom); to (niečo, niekto) mi je (nie je) po v. to (niečo, niekto) sa mi páči (nepáči; to mi je (nie je) proti v-i s tým nesúhlasím (súhlasím); byť niekomu po v-i (o žene) oddať sa niekomu; mať v-u na niečo želať si, mať chuť; mať (užiť) niečoho do /milej) v-e dosť, dosýta, veľa;
4. sloboda konania, možnosť slobodne rozhodovať; slobodna, voľnosť: dať, nechať niekomu v-u vo všetkom; Smelý jak hôrne potoky, jak vietor svojej vôle. (Botto)
● to je na tvojej v-i môžeš sa sám rozhodnúť;
5. hovor. citové rozpoloženie, naladenie, nálada: mať dobrú, zlú v-u; Bola v ružovej vôli. (Vaj.); byť bez v-e zle naladený, bez záujmu
● nevie, čo má robiť od v-e je rozjarený, samopašný;
vôľový príd. k 1: v. popud, v-á činnosť; v-é vlastnosti človeka;
vôlička i vôľuška, -y ž. zdrob. expr. k 3-5
vôľa2, -le ž. tech., stroj. medzera umožňujúca voľný pohyb určitej časti stroja vnútri inej časti: v. ložiska, piesta; veľká, malá v.
(jedna) vôľa; (bez) vôle; (k) vôli; (vidím) vôľu; (hej) vôľa!; (o) vôli; (s) vôľou;
(štyri) vôle; (bez) vôlí; (k) vôľam; (vidím) vôle; (hej) vôle!; (o) vôľach; (s) vôľami;