vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u; posledná v. testament
4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u; byť bez v-e zle naladený
6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností; byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať; užiť niečoho do v-e do sýtosti;
vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;
vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec
vôľa vôle vôlí ž.
medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škára • štrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlami • tech. vôľa
2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: okno • diera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach
3. p. odstup 1
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
testament písomný prejav vôle, ktorým si závetca ustanoví dedičov • závet: otec nezanechal testament, závet • posledná vôľa
veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosť • bujarosť • bujnosť • rozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosť • dobrá vôľa • zastar. veselie: prekypovať veselím
vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť • odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť • predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo
2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa • požiadavka: presadiť svoju požiadavku • želanie • prianie: plniť niečie želanie, prianie
3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom • sloboda
4. p. nálada 1 5. p. medzera 1
vôľa1, -le ž.
1. schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, schopnosť chcieť; povahová vlastnosť založená na tejto schopnosti: slobodná v., pevná, nezlomná v., expr. železná, oceľová v.; sila v-e; Som predsa človek, mám vôľu. (Taj.) Čelo prezrádzalo človeka vôle a činu. (Urb.)
2. vedomá snaha o dosiahnutie, uskutočnenie nejakého cieľa; chcenie, odhodlanie, predsavzatie; ochota: Janko prišiel s pevnou vôľou bojovať a zvíťaziť. (Mor.) Rastie naša vôľa prekonávať plány. (Fr. Kráľ) Prišiel som v dobrej vôli vec prekonať. (Fig.) Čím väčší pán, tým menej dobrej vôle do práce. (Vám.) Aby si videla moju dobrú vôľu, pridám sa k vám. (Stod.)
● hovor. ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností, vôbec nie;
3. výsledok rozhodovania; požiadavka, žiadosť, prianie; úmysel: v. ľudu, v. národa; rodičovská v.; presadiť svoju v-u; nanútiť, vnútiť niekomu svoju v-u; plniť, vykonávať, uskutočňovať v-u niekoho; robiť niečo z vlastnej v-e dobrovoľne; konať proti svojej v-i nedobrovoľne, z donútenia; robiť niečo z v-e niekoho na žiadosť niekoho; posledná v. závet, testament; Naša vôľa je zákonom. (Vaj.) Počujte moju nezmeniteľnú vôľu. (Jégé) (Otec) nepripustil nesúhlas s jeho zvrchovanou vôľou. (Al.)
● v. osudu, božia v. v idealistickom chápaní tajomná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha, ktorej pôsobeniu sa nemožno vyhnúť; hovor. urobiť, dať niekomu (všetko) po v-i vyhovieť mu (vo všetkom); to (niečo, niekto) mi je (nie je) po v. to (niečo, niekto) sa mi páči (nepáči; to mi je (nie je) proti v-i s tým nesúhlasím (súhlasím); byť niekomu po v-i (o žene) oddať sa niekomu; mať v-u na niečo želať si, mať chuť; mať (užiť) niečoho do /milej) v-e dosť, dosýta, veľa;
4. sloboda konania, možnosť slobodne rozhodovať; slobodna, voľnosť: dať, nechať niekomu v-u vo všetkom; Smelý jak hôrne potoky, jak vietor svojej vôle. (Botto)
● to je na tvojej v-i môžeš sa sám rozhodnúť;
5. hovor. citové rozpoloženie, naladenie, nálada: mať dobrú, zlú v-u; Bola v ružovej vôli. (Vaj.); byť bez v-e zle naladený, bez záujmu
● nevie, čo má robiť od v-e je rozjarený, samopašný;
vôľový príd. k 1: v. popud, v-á činnosť; v-é vlastnosti človeka;
vôlička i vôľuška, -y ž. zdrob. expr. k 3-5
vôľa2, -le ž. tech., stroj. medzera umožňujúca voľný pohyb určitej časti stroja vnútri inej časti: v. ložiska, piesta; veľká, malá v.
vôľa [vô-, vo-, vú-] ž 1. schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, konať: pred tebau wssecky nasse srdczia, mysly y wuole (bože) gsau otewrene (MoD 1573); voluntas: wule (VTL 1679); Pan Boch dal čloweku slobodnu wuolu (LIPTOV 1760); volentia: wúla, wolnost (KS 1763); (Boh) wuli swau zgewil; dokonalosti dusse gsau maudrost, rozum, a swatost wule (HeT 1775); (rieka duchovného potešenia) s kterým se zwlažugu a naprawugu mocnosti dusse, pameť, rozum a wúla (MPS 1777); hosstinsky sami podle sweg wuole braly (pivo) a panstwo nezabranowalo (RUŽOMBEROK 1762); Pan Buh sweho prawa, dle wule vžjwa (Se 18. st) 2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo; predsavzatie, ochota, snaha: my z jednostayney wuole jeho (kralowsku milost) za pana nasseho sobie zvolili jsme (BUDÍN 1490); raczte toho w dobre wuoli do czasu ponechati (KEŽMAROK 15. st); pany Margaretha dala sama od sebe a sweg dobrey wuole pannye Babussy presteredla cztyry (MOTEŠICE 1580); spitugem tebe, N., gestli tuto N. sobe za manželku z twogeg dobrey wuole chcess (BAg 1585); ozhralecz opilj tež z dobreg wule spiwa (BV 1652); Mattko z dobreg wuole pustyl geden kus lazu (TURANY 1675); Bože, obetugem tobe mogu wúlu (UZ 1722); sponte: dobrowolne, po swég wúli; favor: wďak, dobrá wúla (KS 1763) L. zlá v. nepriateľstvo: my sme prytomny byli, kdy se ta zla wule zaczala mezy poddanymy a Yanem Mlynarem (ILAVA 1634) F. dať dobrú v-u čomu súhlasiť s niečím: wssicky ty strany gednostayne k temu wuoly dobru daly a na tiem zostaly (ŽK 1488); mať po svojej v-i koho mať pohlavný styk s niekým: stary Sysel vzal meho muža na branu, mne mohl po swe wuoli miti (TRENČÍN 1549); abi w dobru wuoli wessli (Z. PODHRADIE 1630) udobrili sa; 3. výsledok rozhodovania; žiadosť, prianie, súhlas: (o hrozbe z Plavča) pisste o to Wogteskemu, budelyt to s geho woly, raczte wiediety dat (RICHNAVA 1455); prisudili sme ten dom Melicherowi y dietom geho, pozywati, prodati, promeniti k swemu uzytku podle wuole sweg (P. ĽUPČA 1561); ale sme za ten kamen nikda nesmeli honiti nass dobytok bez vuoli panow Krupinczow (KRUPINA 1643); pervolo: žádam, welmy wúlu mám (KS 1763); ma se kazdi sluzebnik zasluhowat, wulu, prikaz plnit (Káz 18. st) L. v. osudu, božia, svätá v. tajomná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha: (Hiross) swu manželku se rozlučil, kdi prikročj wuolu božj (RUŽOMBEROK 1667); (Niceta) proti wuli Boži zbraniti Swatemu nemohel (ŽA 1732); (anjel Rafael) kdiž sem s wama bywal, skrze wúlu božj sem býwal (KB 1757); posledná, ostatná v. závet, testament: poslednu wulu zawyram (SKALICA 1710); testamentum: poslednj wule (AP 1769); na tomto papjry geho (panowa) ostatnj wula obsažena gest (WZ 1797); milostiweg paneg k wuli sem učinil, gak mi bili poručily (s. l. 1753); F. čo mi je, to mi je, neni mi ništ k vóli (PV 1723) nič sa mi nepáči 4. citové rozpoloženie, nálada, naladenie: napime se spolu a majme už dobrú volu (PV 1761); hilaritas: weselost, dobrá wúla (KS 1763) F. pokog lidom dobrég wuli (KB 1757) mierumilovným; -ička dem k 2: wuolička geho (Mateja) nebjla dale messkatj (S. ĽUPČA 1612)