vítať, -a, -ajú rozk. vítaj nedok.
1. (koho) slovami al. iným zdvorilostným úkonom pozdravovať prichádzajúceho: v. hostí; v. niekoho milého, srdečne, radostne, zdvorilo, chladne; Nachodil ju (ženu) usmiatu, šťastnú, keď ho i s dieťaťom vítala na stanici. (Urb.) Na rínku víta prišlých mestská deputácia. (Ráz.)
● Pekne vítam! Vítam (vítame) vás! pozdravy pri príchode niekoho.
2. (koho, čo ako) prijímať prichádzajúceho nejakým spôsobom; reagovať nejako na príchod niekoho al. niečoho: Vítali ho vtipmi. (Taj.) (Kocúr) vítal ho vždy, keď sa vracal z úradu, teplým pradením. (Urb.) Psi vítajú zúrivým štekotom cválajúci kočiar. (Vám.); expr. v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa tešiť z príchodu niekoho; pren. Bratia vítali prenáhlené zákony z r. 1848 s citmi celkom rozdielnymi (Záb.) prijímali.
3. (čo) prijímať s porozumením, s uznaním, iron. odmietavo: v. pomoc, iniciatívu niekoho; Vítame s radosťou vládne uznesenie. (Bedn.)
4. (koho, čo) (o veciach) byť, vyskytovať sa niekde pri príchode niekoho al. niečoho; pôsobiť na zmysly niekoho pri jeho príchode niekam: Predobedom vítala mladého pocestného štíhla veža kostola. (Zúb.) Už ho z diaľky víta hoľa. (Botto) Brička zahla vľavo a o niekoľko minút dva vysoké stĺpy s ohromnými kamennými guľami vítajú voz. (Vaz.);
opak. vítavať, -a, -ajú
|| vítať sa (bezpredm. i s kým) vzájomne sa pozdravovať pri príchode, pri stretnutí: Všetko sa to víta, stíska si ruky, objíma sa a bozkáva. (Kuk.) Veselo sa vítali so starým i s jeho partiou. (Hor.);
opak vítavať sa