vítať -a nedok.
1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou; srdečne sa v-li; pekne v-m! pozdrav
2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním
3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu
● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;
opak. vítavať -a
vítať sa vítajú sa vítal sa vítajte sa! vítajúc sa vítajúci sa vítanie sa nedok.
vítať víta vítajú vítaj! vítal vítajúc vítajúci vítaný vítanie nedok.
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďaleka • menej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil • klaňať sa • ukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutí • salutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári
2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidenta • menej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu
vítať 1. p. pozdravovať 2 2. p. ľúbiť 1, 2
vítať, -a, -ajú rozk. vítaj nedok.
1. (koho) slovami al. iným zdvorilostným úkonom pozdravovať prichádzajúceho: v. hostí; v. niekoho milého, srdečne, radostne, zdvorilo, chladne; Nachodil ju (ženu) usmiatu, šťastnú, keď ho i s dieťaťom vítala na stanici. (Urb.) Na rínku víta prišlých mestská deputácia. (Ráz.)
● Pekne vítam! Vítam (vítame) vás! pozdravy pri príchode niekoho.
2. (koho, čo ako) prijímať prichádzajúceho nejakým spôsobom; reagovať nejako na príchod niekoho al. niečoho: Vítali ho vtipmi. (Taj.) (Kocúr) vítal ho vždy, keď sa vracal z úradu, teplým pradením. (Urb.) Psi vítajú zúrivým štekotom cválajúci kočiar. (Vám.); expr. v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa tešiť z príchodu niekoho; pren. Bratia vítali prenáhlené zákony z r. 1848 s citmi celkom rozdielnymi (Záb.) prijímali.
3. (čo) prijímať s porozumením, s uznaním, iron. odmietavo: v. pomoc, iniciatívu niekoho; Vítame s radosťou vládne uznesenie. (Bedn.)
4. (koho, čo) (o veciach) byť, vyskytovať sa niekde pri príchode niekoho al. niečoho; pôsobiť na zmysly niekoho pri jeho príchode niekam: Predobedom vítala mladého pocestného štíhla veža kostola. (Zúb.) Už ho z diaľky víta hoľa. (Botto) Brička zahla vľavo a o niekoľko minút dva vysoké stĺpy s ohromnými kamennými guľami vítajú voz. (Vaz.);
opak. vítavať, -a, -ajú
|| vítať sa (bezpredm. i s kým) vzájomne sa pozdravovať pri príchode, pri stretnutí: Všetko sa to víta, stíska si ruky, objíma sa a bozkáva. (Kuk.) Veselo sa vítali so starým i s jeho partiou. (Hor.);
opak vítavať sa
vítať ndk 1. koho slovami al. iným zdvorilostným úkonom pozdravovať prichádzajúceho: kdy chodily wytat Geg Milost paniu, darowaly se chowaczcze pana mladeho dwa ortowniky (ŽILINA 1617); z angeli geho (Pána) wytagme (CC 1655); (mudrci) wegda spolecne do domu, z poctiwosti mnohu witali krale noweho (KK 1709); páni oficíri vúdce Rákóczyho, rebelantúv všeckých správce nejvyššího, k tomu se scházeli, srdečne vítali, panování dlúhé spolu vinšovali (ASL 1726); saluto: pozdrawugem, wjtám ňekoho (KS 1763); vítám tebe z cesty, múj milý Petre! (PV 1793-96) pozdrav; milownica gako zazrela sweho milownika po ulici gitj, ochotne na dwere od ulice wibehla, proty nemu se zasmala, witala a pozdrawowala (MiK 18. st) 2. koho, čo ako prijímať prichádzajúceho nej. spôsobom; reagovať nej. na príchod niekoho al. niečoho: (otec) hned proti nemu wyssel, laskawe ho wytal (KK 1709); čo powim o swatem Ondregowy aposstolowy, ktery když križ sobe prihotoweny uzrel, z weliku radostu ho wital (MS 1758); obsaluto: ňekoho, kdiz naprotiwá wycházá, wjtám, pozdrawugem, s pozdrawenjm wjtám, prigjmám (KS 1763); Renait domňíval sa, že nastávajíci mesíc vedle običaje národu svého tak slavňe vítajú (BR 1785); geden te s poklonu vita, gak by tobe miluval (KC 1791) 3. koho, čo (o veciach) byť, vyskytovať sa niekde pri príchode niekoho al. niečoho: pren když však skrz anjely Lot jestiť vyveden, vítal je nešťastný ráno na druhý den nenadále frištuk Boží prchlivosti (ASL 1763) postihlo ich niečo negatívne; vítavať frekv k 1: salutare advenientem: wjtáwati (PD 18. st); v. sa bezpredmetové sloveso i s kým vzájomne sa pozdravovať pri príchode, pri stretnutí: interjungo: do obcj prigjmám, pripogugem, wjtám se; interjungere dextras: wjtati se; interjungo dextras: wjtám se (KS 1763); mnozi neuctywe do chramu Boskeho prichazagu, hleda po kostole, po stolicach, kde bi gaka dama, kissason sedela, aneb negaki gawalir, tim až k zemi dolu twaru poklonu čina, witagu sa, komplementi sebe čina (MiK 18. st)