víchor, -chra 6. p. -chre, m. č. -chry m. prudký, silný vietor, víchrica;
meteor. vietor rýchlosti okolo 28 m za sekundu: silný, prudký, divoký, besný v.; strhol sa, zdvihol sa v.; v. zaburácal, zavíja, hučí; v. vyvrátil strom; beží, leží ako v. rýchle; útok, prudký ako v. (Pláv.); Už ho to ženie ako víchor k našej Zlatičke (Tim.) veľmi sa k nej ponáhľa. Náruživosť trhala ním ako víchor (Vaj.) úplne ho ovládala a trápila; pren.: v. hnevu (Pláv.) prudký hnev; vo víchre bubnov (Jil.) v prudkom bubnovaní; Víchry života (ich) neschytili a neodtrhli od seba (Letz) životné ťažkosti, nepriazeň osudu ap.;
víchrový príd.;
víchrovo/-e prísl. na spôsob víchra