víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.
● expr. letí ako v. veľmi rýchlo; prihnať sa ako v. prudko;
víchrový príd.
víchor víchra L víchre pl. N víchry m.
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
víchor p. vietor 1
víchor, -chra 6. p. -chre, m. č. -chry m. prudký, silný vietor, víchrica;
meteor. vietor rýchlosti okolo 28 m za sekundu: silný, prudký, divoký, besný v.; strhol sa, zdvihol sa v.; v. zaburácal, zavíja, hučí; v. vyvrátil strom; beží, leží ako v. rýchle; útok, prudký ako v. (Pláv.); Už ho to ženie ako víchor k našej Zlatičke (Tim.) veľmi sa k nej ponáhľa. Náruživosť trhala ním ako víchor (Vaj.) úplne ho ovládala a trápila; pren.: v. hnevu (Pláv.) prudký hnev; vo víchre bubnov (Jil.) v prudkom bubnovaní; Víchry života (ich) neschytili a neodtrhli od seba (Letz) životné ťažkosti, nepriazeň osudu ap.;
víchrový príd.;
víchrovo/-e prísl. na spôsob víchra
víchor [-or, -er] m prudký silný vietor, víchrica, silný veterný vír: pod kteryzto rotthaus toho času pred welikym wychrom Ondrey Walko s wozom zitta nabranym byl se uchylil (P. ĽUPČA 1566); odkud pochazj z nebe hrmenj, burky, hromobitj, wichery? (SK 1697); wichor (:nepokogny wytr:) a krutici se witr diwne wkolo se točy (KoA 17. st); y geho Acta facta k prutkému wychoru podobne byli (DuD 1717); nad noci tu tmawi wicher nech wladne (SQ 1781); x. pren Kalwin a ostatnj w učeni swem nestaly a samy sobe odporni podobny wychorowe (DuH 1723) ničitelia; bywáme w wecách nesnadnjch podlé žiwota tohoto a s plnyma wichori a búrkami (BlR 18. st) nepokoj L. v-ami zmietaná duša nepokojná: o sužena, wichry zmitana a potessenj zbawena mila dusse krestanska (CO 17. st); deň v-a náb posledný deň sveta, čas posledného súdu: den hněwu, den mhly a wjchoru, den truby a trubenj (WP 1768); -ový príd silný, prudký: kdiž burka wychorowá wélmy nás házala, na druhy deň, čo měli w hagowe, do mora házali; hle wétr wichorowy byl gissel od púlnoci (KB 1756); undabundus: wlnobity, búrliwy, wichorowy (KS 1763)