víťazstvo, -a, -tiev str. získanie prevahy pri meraní síl, napr. v boji, v zápase, v športovej al. inej súťaži a pod.: dosiahnuť (úplné, konečné, zaslúžené) v.; v. nad fašistickým Nemeckom; v. pokrokových síl nad reakciou; morálne v.; v. socializmu a komunizmu; februárové v. víťazstvo československého pracujúceho ľudu nad reakciou vo februári 1948; kniž. Pyrrhovo v. víťazstvo s veľkými stratami, ktoré je vlastne porážkou; šport. v. na body len podľa počtu dosiahnutých bodov; šport. tesné v. s najmenším možným rozdielom bodov, gólov a pod.