víťazstvo -a -tiev s.
1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom; v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.
2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou
● → Pyrrhovo v.
víťazstvo dosiahnutie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom: víťazstvo nad nepriateľom vo vojne, víťazstvo vo voľbách • triumf (veľké víťazstvo): sláviť triumf v športovom stretnutí • výhra (získanie víťazstva): výhra v športovej súťaži • úspech (kladný výsledok úsilia): dosiahnuť úspech
víťazstvo, -a, -tiev str. získanie prevahy pri meraní síl, napr. v boji, v zápase, v športovej al. inej súťaži a pod.: dosiahnuť (úplné, konečné, zaslúžené) v.; v. nad fašistickým Nemeckom; v. pokrokových síl nad reakciou; morálne v.; v. socializmu a komunizmu; februárové v. víťazstvo československého pracujúceho ľudu nad reakciou vo februári 1948; kniž. Pyrrhovo v. víťazstvo s veľkými stratami, ktoré je vlastne porážkou; šport. v. na body len podľa počtu dosiahnutých bodov; šport. tesné v. s najmenším možným rozdielom bodov, gólov a pod.
(jedno) víťazstvo; (bez) víťazstva; (k) víťazstvu; (vidím) víťazstvo; (hej) víťazstvo!; (o) víťazstve; (s) víťazstvom;
(tri) víťazstvá; (bez) víťazstiev; (k) víťazstvám; (vidím) víťazstvá; (hej) víťazstvá!; (o) víťazstvách; (s) víťazstvami;