väzeň, -zňa, mn. č. -zni m. kto je väznený, kto je pozbavený osobnej slobody bez práva na voľný pohyb: politický v.; cítiť sa niekde ako v. obmedzený, neslobodný; Na Miša účinkovala nedeľa tak, ako keď väzňa vypustia z temného žalára. (Jégé) Je koniec mojej slobode, som sputnaný ako väzeň. (Zúb.); pren. obyč. žart. domáci v. kto nesmie z nejakých dôvodov opustiť svoj by; kto nemá voľnosť, koho strážia (napr. manžel, deti ap.);
väzenka, -y, -niek ž. zried. väznená žena;
väzenský príd. súvisiace s väzňom i s väzením: v. dozorca; v-á strava, v-á cela, nemocnica, v-é šaty