vädnúť -e -ú -dol nedok.
1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e
2. (o človeku) slabnúť, chradnúť
vädnúť vädne vädnú (ne)vädni! vädol vädla vädnúc vädnúci vädnutie nedok.
chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa
starnúť stávať sa starším, starým (op. mladnúť) • ostarievať • zried. starieť: všetko okolo starne, ostarieva, starie • opotrebúvať sa (vekom al. častým používaním sa stávať menej hodnotným): organizmus starne, opotrebúva sa • vädnúť (o človeku): žena pomaly vädne
vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť • uvädať • ovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajú • usychať • uschýnať • vysychať • vysýchať • vyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajú • odkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajú • odumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera
2. p. chradnúť
vädnúť, -ne, -nú, -dol nedok.
1. (o rastlinách) strácat sviežosť, usychať, uvädať: kvet, listy stromov vädnú; vädnutie ovocia, zeleniny; pren. Nádej, ktorá v nej pred chvíľkou vykvitla, zrazu vädne (Jil.) stráca sa, mizne.
2. (o človekovi) chradnúť, slabnúť, hynúť: Ťažko tu celé týždne vädla, umierala. (Ráz.-Mart.) Žiaľ, trápenie podlomili nohy i jej (matke). Vädla, až prišli speváci vzdať nebohej poslednú úctu. (Taj.) Ja zo dňa na deň vädnem, schnem. (Jes.);
dok. uvädnúť i zvädnúť
vädnúť ndk 1. (o rastlinách) strácať sviežosť, usychať: wssecko kwiti, ktere z gary aneb w lete spatrugeme, na zimu opadawa, wadne, schne (MS 1758); marceo: wadnem, schnem, hnjgem, snássam, zwáďám (KS 1763); čerstwj kwet rjchle wadne a hyne (VP 1764); ratolest bes korena schne, wadne; kwetj ale na kratkj cas gegich peknost trwa, schnu, wadnú (Káz 18. st) 2. (o človeku) chradnúť, slabnúť, hynúť: jako se pred pohana predstavím, strachem vadnem a blednem (B. BYSTRICA 1675); o Pane, když na swu bjdu patrjm, gjste mi mé srdce wadne a zarmutek mne pogjma (ZP 1716); nyni kwetess (život) a hned zase wadness a schness; cžtwrtý (:stupen ponjženosti:) gest, když kdo kriwdy s mlčenjm trpeliwe snássá a pri tom we swém predsewzetj newadne (MPS 1777); očy twe se zatmýwajú, jazyk se obťižuje cela twar wadňe (CDu 18. st)