väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u; publ. → mlčiaca v.;
väčšinový príd.
väčšina -ny ž.
väčšina väčšia časť celku (op. menšina): väčšina pracovníkov, podriadiť sa väčšine • majorita: získať majoritu
väčšina, -y, -šín ž. väčšia časť, väčší diel z nejakého celku (op. menšina): veľká, prevažná, drvivá, absolútna v.; prispôsobiť sa v-e, byť vo v-e, tvoriť v-u; byť zvolený (napr. nadpolovičnou, dvojtretinovou) v-ou hlasov; menšina sa podriaďuje väčšine; Väčšinu času zabralo maľovanie. (Al.) Duchovenstvo vyšlé z pomaďarčeného seminára bolo z veľkej väčšiny protinárodné. (Vaj.);
väčšinový príd.: v-é zastúpenie; v-é obce s národnostnou väčšinou (na cudzom území); v-é (jednotné roľnícke) družstvo kde je väčšina obyvateľov obce členmi družstva
väčšina ž väčšia časť, väčší diel z nej. celku: zato onyi vetsina zosztávaju, alye chtoré se u zlém kochaju, tich konyestnye zhinye kásdá tzészta (DŽ 1752)