váha1, -y ž.
1. (len v j. č.) vlastnosť hmoty daná zemskou príťažlivosťou; to, koľko niečo, niekto váži: telesná, fyzická v.; váha tela spočíva na nohách; chlieb vo (o) váhe 1 kg; predávať, kupovať niečo na váhu; úbytok, prírastok na váhe; priberať, pribrať na váhe; klesať na váhe, strácať váhu; dopadnúť na niečo, opierať sa o niekoho celou (svojou) váhou, celou váhou tela; obch. čistá v. v. tovaru bez obalu, netto; hrubá v. v. tovaru i s obalom, brutto; živá v. v. jatočných zvierat pred zabitím; mŕtva v. v. jatočných zvierat po zabití; jatočná v. ktorú má dosiahnuť jatočný dobytok pred zabitím; fyz. špecifická v. v. 1 cm3 objemovej hmoty; molekulová, atómová v.;
šport. kategória zápasníkov, boxerov podľa telesnej váhy; mušia, kohútia, ľahká, polostredná, ťažká, poloťažká, perová v.; zápasník zhadzuje váhu zámerne chudne, aby si udržal váhový limit; pren.: Jej oko odvislo na ňom ťažkou váhou (Kuk.) vážne, dôrazne sa naňho podívala. Cítim olovenú váhu jeho pohľadu (Al.) prenikavý, vážny pohľad. Ťarcha spravodlivosti dopadla naňho celou svojou váhou prejavila sa jej moc, závažnosť; na niečom, na niekom spočíva celá v. zodpovednosti
2. závažnosť, dôležitosť, významnosť, dôraz: klásť na niečo veľkú váhu, pripisovať niečomu veľkú váhu; dodať, dodávať niečomu (veľkú) váhu; rozhodnúť o niečom celou váhou svojej osobnosti; Títo mládenci neprikladali váhy svojim činom. (Tat.) Aby jeho sľub mal ešte väčšiu váhu, dal mu na to svoju ruku. (Zát..) (Mária) pocítila celú váhu jeho hnevu. (Vaj.) Rifkinmu snu takej váhy nedodával nikto. (Taj.) Všetko zlé, čo prežila s Vanovským, dostalo váhu. (Vaj.) Je si vedomý váhy svojich slov. (Ráz.) Celou váhou autority naliehal na ňu. (Kuk.) Vie oceniť sám seba, cíti svoju velikú váhu. (Záb.) Môj snúbenec v spoločnosti má už svoju váhu a je zvelebovaný. (Tim.);
váhový1 príd. k 1: v. prírastok, v. pomer; v-á jednotka napr. kilogram;
váhove prísl. čo do váhy
váha2 p. váhy
váha3, -y ž. nár. odvaha, guráž: Do tej (úvratiny) majú váhu pasáci, že je blízko cesty. (Tim.) Ale máte váhu do nich! (Tim.)
váhy, váh ž. pomn., časti i j. č. váha2, -y ž.
1. prístroj na váženie: misky váh, kuchynské v-y; miskové v-y (staršej konštrukcie); automatické, kontrolné v-y; mostová v-a na váženie zvierat a vozov, umiestnená na mostine; citlivé v-y; jazýček váh; pren.: Má skúpu váhu (Kuk.) zle váži; vážiť niečo na váhach spravodlivosti hodnotiť, zisťovať oprávnenosť; Zváži na spravodlivej váhe jeho kutky (Fig.) bude ho spravodlivo súdiť, posudzovať. Na váhach mysle ho vážili (Tat.) uvažovali o ňom, hodnotili ho. Budúcnosť krajiny leží na váhe (Kal.) rozhoduje sa o jej osude.
● niečo padá (nepadá) na váhu má (nemá) dôležitosť, význam; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať; byť na váhach váhať, rozhodovať sa;
2. konštrukcia podobná váham, napríklad na čerpanie vody, na upevnenie zvonov a pod.: Skočil k studni, oprel sa o stĺp, na ktorom bola pripevnená váha na čerpanie vody. (Záb.) Dal pripraviť na zvonovú váhu šibenca. (Dobš.)
3. rovnoramenná páka zavesená na oji, pomocou ktorej sa prenáša sial ťažných zvierat na voz: Sotva paholok kone pošvihol, tu Mojžiš váhu spustí, že mala môjmu liskovi chriapy odraziť. (Kal.) Pár koní nemohlo vytiahnuť komedianta, čo sa brca chytil a nohy pod kolenom za váhu zapäl. (Taj.)
4. tel. (len v j. č. váha) poloha, v ktorej cvičenec stojí na jednej nohe a telo má vodorovne vystreté;
5. astron. Váhy jedno zo súhvezdí severnej oblohy; siedme znamenie zvieratníka;
váhový2 príd.: v-á studňa z ktorej sa čerpá voda pomocou váhy vachman, -a m. (nem.) zastar. strážnik, strážca: Taký môže ísť za amtsdínera, vachmana, k železnici, za žandára. (Taj.)