vážny1, 2. st. -nejší príd.
1. prísneho, rezervovaného, dôstojného rázu, výzoru ap., neobľubujúci živý, veselý prejav: v. človek, v-a povaha; v-a nálada; hovor. robiť (smrteľne) v-u tvár; povedať niečo vážnym hlasom; tichý a predčasne vážny Ondrík (Ondr.); Tváre sú sviatočne vážne. (Al.); v-e oči (Ondr.); Matilda je vážna i v držaní i v pohľade. (kuk.) Boli vážni ako na pohrebe. (Zúb.)
2. závažný, dôležitý; rozhodujúci: v-a príčina, námietka, prekážka, výstraha; to je v-a vec; situácia je v-a; mať pre niečo v-e dôvody; mať v-e obavy; urobiť v-e rozhodnutie; v-e nebezpečenstvo značné, veľké; v-a choroba, nemoc nebezpečná, ťažká; jeho stav je (smrteľne) v. o chorom; v-e poruchy, nedostatky; v. rozhovor (Tomašč.); Chcela som s tebou prehovoriť vážne slovo (Vaj.) porozprávať sa vážne, o dôležitých veciach. Možno sa mu nič vážneho nestalo. (Bedn.) Povinnosti nastane nám vážny čas. (Šteinh.) Akoby si kto zná aký vážny krok mala spraviť (Tim.) rozhodnúť sa v dôležitej veci; mať v-u známosť stýkať sa s niekým s úmyslom uzavrieť sobáš; mať v-e úmysly (s niekým) o mužovi, ktorý sa chce oženiť;
3. opravdivý, skutočný, hodnotný; ktorý je bez povrchnosti, okázalosti ap.: v-e vedecké dielo; v-a práca; Remeslo (je) ťažká vec, vážna vec. (Kuk.); v-a hudba na rozdiel od tanečnej, zábavnej ap.;
4. ktorý má al. vzbudzuje úctu, vážnosť, rešpekt; (o osobe) ctený, vážený: vážna hlava obce — pán richtár (Taj.); Nikdy nás nenavštívia vážnejší občania mesta. (Al.) Poslední z občanov idú vážnym krokom k Želičovi. (Ráz.) vážnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto je vážny (čo je vážne), vážny ráz, dôstojnosť: získať, stratiť na v-i; Vážnosť zmizla z jeho tvári. (Urb.) Niet v ňom vážnosti: všetko do vetra. (Kuk.) Usiluje sa udržať vážnosť v tejto komickej situácii. (Ráz.)
2. úcta, rešpekt; autorita: mať niekoho vo v-i, mať u niekoho v.; Je pobožná vdova. To jej dodáva v dedine vážnosti. (Kuk.); vážnosť učiteľského stavu (Taj.);
3. dôležitosť, závažnosť: v. choroby, situácie; v. chvíle, okamihu; v. rozhodnutia; v. prísahy (Kal.)