Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach; dobre, zle v. (v obchode); v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

opak. vážievať -a

// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

vážiť ‑i ‑ia nedok.; vážiť si

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

odvážiť sa¹ -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. ▶ zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa! ▷ nedok. ↗ vážiť sa

odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
▷ nedok. ↗ vážiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať

2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť

hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať

rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2

ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperk • vážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho

vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú

vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

vážiť si, -i, -ia nedok. (koho, čo, star. i koho, čoho), zastar. i vážiť³ (koho, čo) mať vo vážnosti, úcte, vysoko si ceniť: vysoko si v. niekoho; Mal si si vážiť také dievča, málo ich je na svete. (Ondr.) Jeho váži a uctí si každý. (Vans.) Vôľa do práce, to je sila, ktorú si váži každý. (Laz.) Ľudia si vysoko vážia kultúrne pamiatky svojej minulosti. (Pláv.) Ty si nevážiš dobrej vôle človeka. (Tim.) Kto si mála neváži, mnohého nie je hoden. (prísl.) Pán notár seba veľmi vážil a cutil. (J. Kráľ) (Deti) nechceli vážiť, uctiť jeho cieľ. (Kuk.)

vážiť¹, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa

vážiť², -i, -ia nedok. stav. (čím) prenášať rozmer, obyč. výškový, vážnou latou: v. latou

Morfologický analyzátor

vážiť nedokonavé sloveso
(ja) vážim VKesa+; (ty) vážiš VKesb+; (on, ona, ono) váži VKesc+; (my) vážime VKepa+; (vy) vážite VKepb+; (oni, ony) vážia VKepc+;

(ja som, ty si, on) vážil VLesam+; (ona) vážila VLesaf+; (ono) vážilo VLesan+; (oni, ony) vážili VLepah+;
(ty) váž! VMesb+; (my) vážme! VMepa+; (vy) vážte! VMepb+;
(nejako) vážiac VHe+;