Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach; dobre, zle v. (v obchode); v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

opak. vážievať -a

// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vážiť ‑i ‑ia nedok.; vážiť si

odvážiť sa1 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa!nedok.vážiť sa


odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
nedok.vážiť

ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť simať v úctemať vo vážnostivážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory inýchuctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Bohavzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za sloboducirk. deifikovaťzbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľovnár. bečeľovať (Kukučín)uznávať

2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť


hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2


ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperkvážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho


vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnostimať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnotyceniť sictiť (si)uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si sloboduuznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníkanár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú


vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vážiť si, -i, -ia nedok. (koho, čo, star. i koho, čoho), zastar. i vážiť3 (koho, čo) mať vo vážnosti, úcte, vysoko si ceniť: vysoko si v. niekoho; Mal si si vážiť také dievča, málo ich je na svete. (Ondr.) Jeho váži a uctí si každý. (Vans.) Vôľa do práce, to je sila, ktorú si váži každý. (Laz.) Ľudia si vysoko vážia kultúrne pamiatky svojej minulosti. (Pláv.) Ty si nevážiš dobrej vôle človeka. (Tim.) Kto si mála neváži, mnohého nie je hoden. (prísl.) Pán notár seba veľmi vážil a cutil. (J. Kráľ) (Deti) nechceli vážiť, uctiť jeho cieľ. (Kuk.)


vážiť1, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa


vážiť2, -i, -ia nedok. stav. (čím) prenášať rozmer, obyč. výškový, vážnou latou: v. latou

Morfologický analyzátor

vážiť nedokonavé sloveso
(ja) vážim VKesa+; (ty) vážiš VKesb+; (on, ona, ono) váži VKesc+; (my) vážime VKepa+; (vy) vážite VKepb+; (oni, ony) vážia VKepc+;

(ja som, ty si, on) vážil VLesam+; (ona) vážila VLesaf+; (ono) vážilo VLesan+; (oni, ony) vážili VLepah+;
(ty) váž! VMesb+; (my) vážme! VMepa+; (vy) vážte! VMepb+;
(nejako) vážiac VHe+;
wážiť_1 wážiť wážiť_2 wážiť wážiť_3 wážiť wážiť_4 wážiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor