vážiť si, -i, -ia nedok. (koho, čo, star. i koho, čoho), zastar. i vážiť3 (koho, čo) mať vo vážnosti, úcte, vysoko si ceniť: vysoko si v. niekoho; Mal si si vážiť také dievča, málo ich je na svete. (Ondr.) Jeho váži a uctí si každý. (Vans.) Vôľa do práce, to je sila, ktorú si váži každý. (Laz.) Ľudia si vysoko vážia kultúrne pamiatky svojej minulosti. (Pláv.) Ty si nevážiš dobrej vôle človeka. (Tim.) Kto si mála neváži, mnohého nie je hoden. (prísl.) Pán notár seba veľmi vážil a cutil. (J. Kráľ) (Deti) nechceli vážiť, uctiť jeho cieľ. (Kuk.)
vážiť1, -i, -ia nedok.
1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);
2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)
3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;
4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;
5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)
6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)
7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)
8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);
opak. vážievať, -a, -ajú;
dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť
|| vážiť sa
1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;
2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);
opak. vážievať sa
vážiť2, -i, -ia nedok. stav. (čím) prenášať rozmer, obyč. výškový, vážnou latou: v. latou