Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach; dobre, zle v. (v obchode); v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

opak. vážievať -a

// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

vážiť sa váži sa vážia sa váž sa! vážil sa vážiac sa vážiaci sa váženie sa nedok.

vážiť si váži si vážia si váž si! vážil si vážiac si vážiaci si vážený váženie si nedok.

vážiť váži vážia váž! vážil vážiac vážiaci vážený váženie nedok.

odvážiť sa¹ -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. ▶ zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa! ▷ nedok. ↗ vážiť sa

odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
▷ nedok. ↗ vážiť

vážiť si, -i, -ia nedok. (koho, čo, star. i koho, čoho), zastar. i vážiť³ (koho, čo) mať vo vážnosti, úcte, vysoko si ceniť: vysoko si v. niekoho; Mal si si vážiť také dievča, málo ich je na svete. (Ondr.) Jeho váži a uctí si každý. (Vans.) Vôľa do práce, to je sila, ktorú si váži každý. (Laz.) Ľudia si vysoko vážia kultúrne pamiatky svojej minulosti. (Pláv.) Ty si nevážiš dobrej vôle človeka. (Tim.) Kto si mála neváži, mnohého nie je hoden. (prísl.) Pán notár seba veľmi vážil a cutil. (J. Kráľ) (Deti) nechceli vážiť, uctiť jeho cieľ. (Kuk.)

vážiť¹, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa

vážiť², -i, -ia nedok. stav. (čím) prenášať rozmer, obyč. výškový, vážnou latou: v. latou

vážiť ndk
1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhe, na vážkach: to jest funty a vahy opatrovati, aby se maso peknie a spravedlivie važilo (CA 1615); gysta sprawedliwa waha bude mat w sobe pul treta funta, s kteru geden každy mistr ma wazity (VIEDEŇ 1675); žadny (bratr) nesmel wažyty po sweg wuly dokud fyrmystry neuznagy, po čem by se wažyty malo (LIPTOV 1698); any se newážila meď pre mnózstwi nádob; neni možne oheň wažiti, powetry merati, a čas pominulý na spatek nawratiti (GK 1779)
2. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: žadali (židia) swedka, aby z toho polamaneho kriza, ktery okolo sstir dukatu wazil, nyakravalo diamantowe udelal (ČACHTICE 1736); stary rgad sem ocinowal, ktery wažel lib 30 (BRATISLAVA 1729); to gest wprawde, ze killa nagciztegssjho zita wassj 85 funtj (s. l. 1755); kopiga try sto lotúw wážila (KB 1757)
3. vedrom vyťahovať vodu zo studne, čerpať odtud se wažj woda, (zo studne) wedramy, ktere wjsy aneb na žrdy aneb na powraze aneb na retezy (OP 1685); haustor: kdó wodu táhne, wážj (KS 1763); On (Pavol) ale wnjtr práznýma rukami ze studenky wodu sobe wáži a žižnj swé zadosti činj (VP 1764)
4. posudzovať, hodnotiť, oceňovať: tebe oplakawa Krystus, ktery wiceg sobe wažiss kusek stribra a zlata, nezli wssecke poklady nebeske (MS 1758); zadnemu cžloweku neslobodno zhola wažjtj w nedelu (ROŽŇAVA 1610); podle hodnosty gednu každu wecz wažity opatrnosty podpora, aby wecj chatrne za welike nebili wažene (KoB 1666); vilipendo: za podlého sebe wážjm (KS 1763)
5. uvažovať, zvažovať: kďiž odpoweďe, a wssecku reč mlúwenú wážila, ňé gináč, než gak mečem prebodnutú seba cíťila (BR 1785); ale kďiž sem wážil, že ag w laťinskég reči, mluwíce takú, potrháme nekdi (BE 1794)
6. znamenať: pry nich mylost pana K. nic nawažy, tez any werity, any se panu Bohu modlity, gako slepy w temnostech sedety musely (ŠV 1675); v. sa ndk odvažovať sa, mať odvahu: všem napominame, aby se žaden nevažil od domu sveho odchodiť (VELIČNÁ 1660)