vášnivý príd.
1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek; v-á povaha; v-á debata
2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci; v. pohľad
3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;
vášnivo prísl.;
vášnivosť -i ž.
prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)
porov. aj prudký 1
2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu
3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom
porov. aj prudký 2
vášnivo 1. porov. vášnivý 1, 3 2. p. prudko 3
vášnivý, 2. st. -ejší príd.
1. prudko na všetko reagujúci, majúci živelne prudkú povahu (o človekovi): v. človek, v-á povaha;
2. nadšene, slepo niečomu oddaný, prudko niečím zaujatý, náruživý: v. poľovník, zberateľ; v. včelár (Gab.);
3. živelný, bezprostredný, prudký v zmyslových zážitkoch, najmä ľúbostných, sexuálnych: v. muž, v-á žena, v-í milenci;
4. vyjadrujúci, prezrádzajúci vášeň, vášnivosť, sprevádzaný vášňou ap.; náruživý: v-é oči, v. hlas; v. hnev; vášnivá revnivosť náboženských stránok (Vlč.) vášnivo prísl. v. ľúbiť, nenávidieť; v. tancovať, v. sa niečomu venovať; Hodila sa mi na prsia a bozkala ma vášnivo. (Jégé);
vášnivosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto (čo) je vášnivý(-é); sklon, náklonnosť k vášňam?: v. povahy (Greg.)
2. citová prudkosť, náruživosť, vášeň: Miluje ho s vášnivosťou dieťaťa. (Vans.)