vášeň -šne ž.
1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou
2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene
3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou
pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou
p. aj vášeň 1
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
vášeň, -šne, -šní ž.
1. silné citové hnutie, prudký, obyč. trvalý cit, ovládajúci celého človeka za súčasnej straty vôľovej kontroly;
psych. afekt: ľudské v-e; najprudkejší var vášní (Fel.); prudká, nespútaná, neskrotná, osudová, slepá, chorobná v.; nízke v-e; krotiť, vybíjať si, ovládať (svoje) v-e; výbuchy v-e; je ovládaný, stravovaný v-ami;
2. prudká náklonnosť, náruživá láska, obyč. k druhému pohlaviu: Prilipla k nej neobyčajnou vášňou. (Tim.); opanovala ho v. k žene; Vášeň ho tiahla za ženami. (Greg.)
3. silná záľuba v niečom, prudká, neovládateľná túžba po niečom, po nejakej činnosti ap.: poľovnícka, rybárska, zberateľská v.; kresliarska v. (Al.);
4. predmet takejto túžby, záľuby: Jeho jedinou vášňou boli peniaze. (Vám.)
5. sila, prudkosť citu, zaujatosť, náruživosť, vášnivosť: „Jano, povedz!“ vraví Zuza nedočkavo, túliac sa k nemu s vášňou. (Tim.) Vžíval sa celou svojou detskou vášňou do úloh hrdinov. (Krno)
(jedna) vášeň; (bez) vášne; (k) vášni; (vidím) vášeň; (hej) vášeň!; (o) vášni; (s) vášňou;
(štyri) vášne; (bez) vášní; (k) vášňam; (vidím) vášne; (hej) vášne!; (o) vášňach; (s) vášňami;