Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

váľať -a nedok.

1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy; v. dom

4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

pren. v. vinu, (všetku) ťarchu, zodpovednosť na niekoho zvaľovať

v. kroky kráčať dlhými krokmi; v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

// váľať sa

1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu; kamene sa v-jú dolu brehom valia

2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
váľať ‑a ‑ajú nedok.; váľať sa

váľať sa váľa sa váľajú sa váľaj sa! váľal sa váľajúc sa váľajúci sa váľanie sa nedok.


váľať váľa váľajú váľaj! váľal váľajúc váľajúci váľaný váľanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

3. p. bojovať 2


dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

3. p. spoliehať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

valaština, -a, -ajú nedok. (čo)

1. gúľaním, prevaľovaním posunovať, premiesťovať, gúľať, kotúľať: v. kmene stromov po úbočí] (Váh) skal váľa. (Ráz.-Mart.); akoby balvany žuly váľal z povrchu (Urb.)

expr.: v. kroky kráčať veľkými, dlhými krokmi; v. oči na niekoho (Žáry) uprene na niekoho pozerať; hovor. v. kotrmelce; duby, barany a) robiť kotrmelce, b) robiť chyby, omyly: Im je treba aj do politiky sa trochu rozumieť, aby neváľali také doby. (Taj.)

2. vaľka váľkom, gúľaním spracovávať: v. cesto (Vans.); v. chlieb; Váľala z hliny okrúhle bochníky. (Šolt.); nár. v. bielizeň hladiť, mangľovať (váľkom);

3. expr. hádzať, zhadzovať na hromadu al. dolu; rúcať, búrať: Víchrica váľa do snehových závejov všetko, čo jej príde do cesty. (Janč.); sochy váľajú (Ráz.); v.- modly (hor.);

4. hovor. expr. zvaľovať: Nechcem váľať na vás všetko svoje nešťastie. (Tat.) Vinu váľa na dievku. (Heč.); všetko váľa na neho presúva na neho zodpovednosť, povinnosti ap.;

5. nár. rúbať, stínať: v. stromy; Keď váľal horu, polámalo mu nohu. (Fel.) Váľali mladšie buky. (Laz.)

6. nár. v. konope, ľan po vytiahnutí z močidla rozkladať na poli, na lúke;

7. nár. v. zuby strácať zuby (o teľcoch, žriebätách): Toto hovädo iba teraz váľa zuby, lebo je ešte mladé. (Kuk.);

opak. váľať, -a, -ajú;

dok. k 2 vyváľať, k 3 zvaliť i zválať

|| váľať sa

1. guľaním, prevaľovaním sa premiesťovať, pohybovať sa z miesta na miesto, valiť sa, prevaľovať sa: kmene stromov, balvany sa váľajú dolu brehom; Po nebi sa váľali oblaky. (Taj.); váľal sa v snehu (Fr. Kráľ); Tri psiská váľajú sa, ženú dolu briežkom. (Ráz.) (Baranica) pomaly váľala sa dolu vodou ako utopené mača. (Taj.)

expr. v. sa pred niekým v prachu, po (na) zemi veľmi sa ponižovať, pokorne prosiť o niečo; hovor. expr. v. sa po zemi od smiechu veľmi sa smiať;

2. expr. (o človeku i o niektorých zvieratách, najmä o koňovi al. psovi) rozvaľovať sa, leňošiť, nečinne sa povaľovať, ponevierať: v. sa v posteli, na posteli; Cigánčence váľali sa v prachu. (Čaj.) Váľal sa po hnusných krčmách. (Záb.) Bude sa váľať opitý v bahne pri ceste. (Al.)

v. sa na bruchu nečinne žiť, povaľovať sa, leňošiť;

3. expr. bez úžitku, nepovšimnutý sa niekde povaľovať (o veciach): Notár sedel za písacím stolom. Pred ním sa váľala hŕba rozhádzaných spisov. (Fr. Kráľ) Zdochlý kôň sa váľa pod humnami. (Novom.)

4. rúcať sa, búrať sa; padať: Keď sa vám bude váľať stavanie, podoprite ho. (Tim.); neprišla záloha a nevymenila ich, váľajúcich sa takmer ako muchy od hladu a vysilenia (Urb.);

5. pejor. (s kým i bezpredm.) spať, ležať; súložiť: Vedel, o čom je reč, že nie. len jesť je hriech, ale i s mládencom sa váľať na diváni. (Vám.) Na vojne nebol, s dievkami po nociach sa váľal. (Jil.);

opak. váľavať sa, -a, -ajú;

dok. k 4 zváľať sa i zvaliť sa


zvaliť, -í, -ia, rozk. zvaľ dok.

1. (koho, čo) silou spôsobiť pád niekoho, niečoho, zhodiť na zem, zraziť, povaliť: z. protivníka na zem, do prachu, do piesku, do vody, do trávy; z. niekoho na chrbát, na lopatky; z. vázu, z. strom; Leží sťa zvalený dub. (Kuk.) Pes zvalil jeho dieťa. (Jégé) Musel sa držať koňa, aby o víchor nezvalil. (Min.) Obilie zvalené hnilo na koreni (Taj.) pováľané, poľahnuté od dažďa; pren. Spara v izbe zvalila Môcika na posteľ (Taj.) klesol od únavy, zmorený.

2. (čo) zrútiť, zrúcať, rozvaliť: z. niečo na kopu; Vietor by fúkol a zvalil by nám ju (krivú chalupu) na hlavu. (Jil.) Starú kolibu zvalila veľká lavína. (Bedn.) Včelín bol na zvalenie (Vans.) veľmi poškodený, spráchnivený; pren. Slovo sloboda v ich rozbúrenej fantázii zvalilo do prachu všetky zákazy (Urb.) spôsobilo, že ich prestali dodržiavať, zrušilo ich.

3. zried. (čo na koho) privaliť, pridláviť niekoho niečím: (Dodo) zaúpel, akoby zvalili naň kameň. (Jaš.)

4. (čo na koho, zried. na čo) pripísať vinu, zodpovednosť ap. za niečo niekomu: Krádež zvalili na Romana. (Žáry) Ak sa toľme bojíš, zvaľ všetku vinu na mňa. (Kuk.) Púplava zvalí zodpovednosť na Rusov. (Heč.) Jano celé toto nešťastie zvalil na koňa. (Fig.) Toto je ten Daxner, na ktorého sobotskí páni zvalili by horydoly (Bodic.) obvinili by ho zo všetkého možného.

5. expr. (čo na koho, na čo) presunúť starosť, zodpovednosť ap. na dakoho: z. na niekoho všetku ťarchu; I roľu mi chcel zvaliť na krk. (Skal.) Zvaliť ho (rozhodnutie) na plecia niekoho iného. (Zúb.) Všetci zvalili všetku slávu na kováča Hrešču. (Tat.);

nedok. váľať, k 4, 5 i zvaľovať, -uje, -ujú

|| zvaliť sa

1. expr. (na čo, do čoho, kam, na koho) celou váhou, bezvládne sa položiť, hodiť sa: z. sa na chrbát; z. sa do pohodlia (hviezd.); z. sa pod strom (Kal.); z. sa na niekoho; Spať sa mi žiadalo, zvaliť sa a spať. (Ondr.) Janko Krap sa sťažka zvalil do prúteného kresla. (Min.) Vyliezol na pec a zvalil sa do handier. (Jaš.); pren. (Samko) sa znovu zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý (Jaš.) zahĺbi sa, ponorí sa do svojho duševného sveta.

2. expr. (bezpredm., na čo, do čoho, kam; na koho) bezvládne padnúť, zrútiť sa (o živých tvoroch po ťažkom al. smrteľnom poranení, po strate vedomia ap.; o stromoch po zoťatí al. vyvrátení), sklátiť sa: z. sa ani zoťatý (Jégé); z. sa do hŕby (Jégé); Matúš tak nešťastne ovalil valaškou gazdu po hlave, že a zvalil a zomrel. (Taj.) Keď prestanem (robiť), zvalím sa od hladu a únavy. (Fr. Kráľ) Stratil rovnováhu a zvalil sa bez vedomia na zem. (Tim.)

3. zrúcať sa, zrútiť sa: z. sa na kopu, na hromadu; Stĺp klesol, budova sa zvalila. (Hlb.) (Krčma) sa zvalí v jeden deň. (Tim.) Keby sa aj brehu chytil, i ten sa s ním zvalí. (Urbk.)

4. expr. (na koho, na čo i bezpredm.) padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: Na tichú dolinu sa zvalili mračná, husté a ťažké, akoby ju chceli zadusiť. (Bedn.) Keď sa zvečerilo a zvalila sa tma, Nemci zažali sviečočku. (Heč.) Nešťastie veľké na nás sa zvalilo (J. Kráľ) postihlo nás.

5. zried. (odkiaľ kam) zgúľať sa, skotúľať sa (smerom dolu): Až tu zrazu zvalil sa odkiaľsi kameň do jeho toku. (Jes.); pren. Zo srdca zvalila sa mu veliká ťarcha (Kuk.) zbavil sa starostí, trápenia.

váľať ndk čo
1. gúľaním prevaľovaním posunovať, gúľať, kotúľať niečo: (sud) až ge čisti nepotreba ho rozbednit, než wody wedro do ne- ho naliat a dobre sem y tam walat (NN 18. st); my by gsme sami mohli te kladi táhnuti, rozkusowati a wálati (AP 1771)
2. rúcať, búrať: abj naleziti plac pre hostinec bil a domy okolite sedlacke se rušat, walat bi se museli (VÝCHODNÁ 1782); len se musel dum tak na pusto zustat, ass se poczal giss y ruczat a dolu walat (NEDOŽERY 1729); devolvo: zwalugem, dolu walám; destruo: kazym, pokazugem, wálám, skazugem (KS 1763)
3. vaľkať, gúľaním spracúvať: gedno korytko, czo se byely chlyeb na nem wala (NITRA 1737); v. sa ndk
1. gúľaním, prevaľovaním sa premiestňovať, valiť sa, prevaľovať sa: a když ho byl wiďel, hned ho duch pobúril: y zrazeny na zem wálal sa plúwagjcy (KB 1756); Martinowie Gyurkou wuol, gak ho s kossiara ces ten laz hnaly, tam se rozčesou a dolu do dolinj sa walal (D. JASENO 1759); volvor: točjm sa, walám sa, obracám sa (KS 1763)
L. v. sa v nečistote, neprávosti, v zlom konať zlo, neprávosť, hriech: Wam winssugem, by gste w nečistote se newalali, ako mačky se nenawidělj (SP 1696); naprotiw tomu gsu gini hrissnici, kteri zatwrdzeni w nečistotach hrichuw a neprawosti, priam gako negake swine w kalissti aneb w blate se walagu (MS 1749); powstan z hrychu, newalag se w neprawosti blaťe (GŠ 1758); ležalo w zlem a obracalo, aneb walalo se a ze zleho do zleho padalo wssecko pokoleni lidske (SQ 1781)
2. byť v ležiacej polohe, ležať: (nebohý) newalal se w den swatečny w posteli, až by po tretj do kostela odzwonily (KT 1753); walal sa pred nohama gejma y ležal mrtvy a bydny (KB 1757)
L. ta nesstasna a mizerna mnisska w smrade a w hnogi telesnosti ze swim milownikem se walala (MS 1749) súložila

wáľať wáľať
deti, čo sa váľajú les enfants qui se roulent
sa váľajú na koberci se roulent sur le tapis
váľajú na koberci, roulent sur le tapis sont

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu