uznanlivý príd.
1. kt. vie pochopiť, uznať; svedčiaci o pochopení: u. človek; u-é prikývnutie
2. pochvalný, uznávajúci: u-é slová, u. potlesk;
uznanlivo prísl.;
uznanlivosť -i ž.
1. ktorý vie iným uznať, ktorý má uznanie s inými, ktorý má pochopenie, porozumenie pre iných: dobrý, uznanlivý, spravodlivý človek (Jégé); Bol veľmi príjemný a uznanlivý, pekne ma vypočul. (Jil.)
2. svedčiaci o pochopení, prezrádzajúci pochopenie, porozumenie: u-é slová; u. úsmev (Rys.); Cíti, že by mal povedať matke niečo uznanlivého, ale napochytre nenájde vhodný výraz. (Al.);
uznanlivo prísl. s uznaním, s pochopením, s porozumením: u. prisviedčať, prikyvovať; klepe ho po pleci uznanlivo (Heč.); Pekne tu máte, — povedal uznanlivo. (Tat.);
uznanlivosť, -ti ž. vlastnosť niekoho uznanlivého; pochopenie, porozumenie