uznanie -ia s.
1. kladné ohodnotenie, ocenenie, pochvala: vysloviť u.; dostalo sa mu u-ia; čestné u. vyznamenanie
2. pochopenie, porozumenie, súcit: nemá u-ia
chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvaly • uznanie • ocenenie: slová uznania
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
uznanie 1. p. chvála 2. p. súcit
uznanie, -ia str.
1. priaznivé zhodnotenie niečoho, ocenenie, pochvala: vysloviť u. niekomu al. niečomu; dosiahnuť u., dôjsť u-ia; dostalo sa mu (jej) u-ia; slová u-ia; Jej snaha je hodna uznania. (Vaj.) Dnešný podnik zasluhuje si plné uznanie. (Jil.); pochvalné u., čestné u. druh vyznamenania;
2. pochopenie, porozumenie, súcit, zľutovanie: Nemá toľko uznania, aby mi pomohol. (Vaj.) Notár nikdy nemal uznania s ľudom. (Greg.)
(jedno) uznanie; (bez) uznania; (k) uznaniu; (vidím) uznanie; (hej) uznanie!; (o) uznaní; (s) uznaním;
(dve) uznania; (bez) uznaní; (k) uznaniam; (vidím) uznania; (hej) uznania!; (o) uznaniach; (s) uznaniami;