uznať dok.
1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč
2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho
3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné; urob, ako za najlepšie u-š
4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu; lekár u-l pacienta za práceneschopného; rozhodca (ne)u-l gól; poľnohosp. u-né osivo, plemeno
5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu; vedieť u. aj prácu iných;
nedok. uznávať -a: u-ný odborník vážený
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
uznať, uzná, uznajú, uznal dok.
1. (čo komu) prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým, pochopiť niekoho v niečom: Ty mi nič neuznáš! (Ráz.) Barica musí byť ustavične pri deťoch. Ale Jera jej to nechce uznať. Šomre na jej daromnosť. (Kuk.)
2. (čo, bezpredm. i so spoj. že) niekedy má charakter vsuvky v reči prijať, pripustiť niečo ako pravdivé, priznať (obyč. po dlhšom zdráhaní): u. svoj omyl, svoju chybu, u. pravdu; Nechceli uznať pravdivosť jeho tvrdení. (Jégé) To je pravda, vodí sa im dobre, — uznal som i ja. (Kuk.) Vzpierali sa dlho, ale konečne uznali, že kravu treba predať. (Tat.) Uznáš, nemôžem ísť bez haliera. (Čaj.) Uznaj, nedá sa tak, ako ja žijem. (Tat.)
● to sa musí u. to je pravda, je to tak;
3. (čo, koho za aké, za akého, za čo, za koho) prísť, dôjsť k nejakému rozhodnutiu, nadobudnúť nejaký názor o niečom al. o niekom: u. niečo za správne, za vhodné; u. niekoho za blázna; Stanislav uznal otcovo želanie za podivínstvo. (Vaj.) Uznal ju za hodnú odpovede. (Gab.) Už si len rob, ako za najlepšie uznáš (Tomašč.) ako chceš, ako vieš.
4. (koho, čo; koho, čo za akého, za aké, akým, za koho, za čo) so súhlasom prijať; (úradne) potvrdiť, schváliť: u. prezidenta, panovníka, vládu; u. štát; komisia uznala (neuznala) skúšku; rozhodca uznal (neuznal) gól; lekár ho uznal (neuznal) za práceschopného (práceschopným); u. dieťa za svoje; Vojenskí páni ňaňku uznali (za schopného vojenskej služby). (Taj.) Nechcela uznať dieťa za svoju vnučku. (Vans.); práv. u. niekoho vinným; u. nárok niekoho; u. niečie otcovstvo; poľnohosp. uznané osivo ktoré prešlo uznávacím konaním;
5. (čo) oceniť; pochvalne, s uznaním sa vyjadriť o niečom: Uznal jej krásu. (Tim.) My vždy vieme uznať služby nám preukázané. (Jégé) Deti [na exámene] odpovedali dobre. Páni uznali usilovnosť. (Taj.);
nedok. uznávať, -a, -ajú
uznávať p. uznať