uzlík, -a m.
1. malý uzol (obyč. na niti al. inom vlákne): tkáčsky u.; urobiť u. na niečom (napr. na konci navlečenej nite); Vzala nožík a urezala nepotrebné nite a uzlíky. (Vans.); šatôčka uviazaná na uzlík (Ondr.); lek. tuberkulózny u. tuberkula; anat. miazgové u-y zhluky limfocytov;
2. balík vytvorený zviazaním niečoho do šatky; batôžik, batôžtek: zviazať, zaviazať, zbaliť, zabaliť niečo do u-a; rozkrútiť, rozviazať u.; u. šiat; [Deti] nesú uzlíky s hubami. (Fr. Kráľ) Mať pripravila do uzlíka slaniny s chlebom. (Švant.);
uzlíkový príd.
1. majúci uzlíky, uzlíkatý: u-á látka;
2. lek. u. zápal zápal uzlíkov;
uzlíček, -čka m. zdrob. expr.;
uzlíčkový príd.