uzavretý príd.
1. kt. má zamedzený prístup, prechod, neprístupný, zatvorený, op. otvorený: u. priestor, hermeticky u-á nádoba; u-á cesta vylúčená z premávky
2. tvoriaci celok oddelený od okolia: u. systém; u. kruh i pren. bezvýchodisková situácia; u-á spoločnosť prístupná iba istému okruhu ľudí; elektrotech. u. elektrický obvod neprerušený
3. neprístupný, upätý: u. človek; u-á povaha
4. rozriešený, vyriešený, skončený, op. otvorený: u. prípad;
uzavreto prísl. k 3;
uzavretosť -i ž.
uzavretosť -ti ž.
uzavretie, -ia str. zastar. uzáver, záver; uznesenie; dohoda: Podivil sa takému náhlemu uzavretiu. (Kal.) Toto uzavretie pošlo z rodinnej rady. (Šolt.) Ustanovilo sa, komu z neprítomných má byť oznámené uzavretie kotlínskeho snemu. (Vaj.) uzavretý príd.
1. zamedzujúci prístup, prechod; zatvorený: u-á cesta, trať; u. priestor; u. vchod, u. priechod, u-á miestnosť; vzduchotesne, hermeticky u.;
2. tvoriaci celok, úplný, celý, kompletný: u. celok, usystém; u-á piesňová forma; u. kruh, pren. bezvýchodná situácia; V kultúrnom vývine antického sveta chceli štúrovci vidieť uzavreté epochy. (Mráz); el. tech. u. elektrický obvod neprerušený;
3. oddelený, výlučný; exkluzívny: u-á spoločnosť; uzavretý svet študentov a profesorov (Letz); Vinobranie v Lovňanoch je uzavretou zábavou niekoľkých pánov. (Al.) (Neruda) zdôrazňoval nevyhnutnosť českosti nie ako niečo výlučného, uzavretého, kuriózneho. (A. Mat.)
4. povahove neprístupný, mlčanlivý, upätý: ú-á povaha; nevravný, uzavretý človek; do seba uzavretý rojko (Al.); Každý raz bola ku mne milšia, menej uzavretá. (Jégé) Bol by i z uzavretého britského občana vymámil úprimnú odpoveď. (Tat.);
uzavreto prísl. zried. neprístupne, upäto: správať sa u. (Šolt.);
uzavretosť, -ti ž.