uzatvoriť dok. uzavrieť (význ. 1 – 5): dôkladne u. obloky zatvoriť, zavrieť; u. prístup; u-ený komplex;
nedok. uzatvárať -a
1. k uzatvoriť: u. zmluvu, dohodu
2. usudzovať, uzavierať: z toho možno u., že neprídu
// uzatvoriť sa uzavrieť sa: u. sa pred svetom;
nedok. uzatvárať sa
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
uzatvárať 1. porov. uzatvoriť 1–5 2. p. domnievať sa
uzatvárať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo čím) robiť zatvoreným, zatvárať, zavierať, uzavierať: postupne u. otvory; uzatváranie fliaš patentnými zátkami;
2. (čo) robiť neprístupným, zatvárať, zavierať, uzavierať: u. cestu; u. prístup niekam;
3. (čo) ohraničovať; obklopovať; obkľučovať; uzavierať: vrchy uzatvárajú dolinu; Humno uzatváralo dvor. (Ondr.) (Policajti) uzatvárali okolie vilky. (Hor.)
4. (čo) končiť, zakončovať, uzavierať: u. diskusiu; Nový slovenský Hamlet uzatvára nateraz rad slovenských prekladov zo Shakespeara. (Boor)
5. (čo) dojednávať, uzavierať: u. zmluvu, dohodu; u. stávku (Jaš.);
6. kniž. (bezpredm. i so spoj. že) robiť záver, usudzovať, uzavierať: Nie, to nie je náhoda, — uzatvárali autori stručných poznámok. (Karv.) Z tohto uzatvárala, že na vedenie obchodu sú potrebné iné vlastnosti. (Jégé) Uzatváram, že má s ním iný cieľ. (Ráz.)
● z toho možno uzatvárať, že ... z toho vyplýva, že ...;
dok. k 1-5 uzatvoriť, -í, -ia
|| uzatvárať sa (pred čím, pred kým i bezpredm.) stávať sa neprístupným, uzavretým, strániť sa niečoho al. niekoho; odťahovať sa od niečoho al. od niekoho; uzavierať sa: u. sa pred svetom, u. sa do seba; Neuzatváral sa pred pokrokovými snahami. (Mráz) Začal sa uzatvárať pred týmto druhom zábavy. (Urb.) (Ráztočania) začali sa uzatvárať pred Sýkorom. (Urb.);
nedok. uzatvoriť sa