uzatvárať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo čím) robiť zatvoreným, zatvárať, zavierať, uzavierať: postupne u. otvory; uzatváranie fliaš patentnými zátkami;
2. (čo) robiť neprístupným, zatvárať, zavierať, uzavierať: u. cestu; u. prístup niekam;
3. (čo) ohraničovať; obklopovať; obkľučovať; uzavierať: vrchy uzatvárajú dolinu; Humno uzatváralo dvor. (Ondr.) (Policajti) uzatvárali okolie vilky. (Hor.)
4. (čo) končiť, zakončovať, uzavierať: u. diskusiu; Nový slovenský Hamlet uzatvára nateraz rad slovenských prekladov zo Shakespeara. (Boor)
5. (čo) dojednávať, uzavierať: u. zmluvu, dohodu; u. stávku (Jaš.);
6. kniž. (bezpredm. i so spoj. že) robiť záver, usudzovať, uzavierať: Nie, to nie je náhoda, — uzatvárali autori stručných poznámok. (Karv.) Z tohto uzatvárala, že na vedenie obchodu sú potrebné iné vlastnosti. (Jégé) Uzatváram, že má s ním iný cieľ. (Ráz.)
● z toho možno uzatvárať, že ... z toho vyplýva, že ...;
dok. k 1-5 uzatvoriť, -í, -ia
|| uzatvárať sa (pred čím, pred kým i bezpredm.) stávať sa neprístupným, uzavretým, strániť sa niečoho al. niekoho; odťahovať sa od niečoho al. od niekoho; uzavierať sa: u. sa pred svetom, u. sa do seba; Neuzatváral sa pred pokrokovými snahami. (Mráz) Začal sa uzatvárať pred týmto druhom zábavy. (Urb.) (Ráztočania) začali sa uzatvárať pred Sýkorom. (Urb.);
nedok. uzatvoriť sa