uvrhnúť -e -ú -hol dok. kniž. priviesť (význ. 3), dostať: u. svet do skazy, u. ľudí do nešťastia, do hanby
uvrhnúť p. vohnať 2
vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)
2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy
uvrhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (koho, čo do čoho, kam) dostať, priviesť niekoho, niečo do nejakých (nepriaznivých) okolností, pomerov, do nejakého stavu; zapríčiniť niekomu niečo: u. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do biedy, do hanby; u. svet do skazy; uniekoho do väzenia, do žalára uväzniť; Vojna uvrhla do podobného položenia mnoho žien. (Fig.) Fašizmus uvrhol ľudstvo do prehistórie človeka. (Bedn.);
nedok. uvrhávať, -a, -ajú i uvrhovať, -uje, -ujú
|| uvrhnúť sa dostať sa do nejakých (nepriaznivých) okolností, pomerov, do nejakého stavu; zapríčiniť si niečo: u. sa do nešťastia, do biedy, do hanby;
nedok. uvrhávať sa i uvrhovať sa