Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uvoľnený príd. zbavený obmedzenia al. napätia, op. upätý: u. vzťah; u-é držanie tela; u-é správanie;

uvoľnene prísl.;

uvoľnenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uvoľnený; uvoľnene prísl.; uvoľnenosť ‑i ž.

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priateliapejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povahanespútanýuvoľnenývoľný: nespútaný, uvoľnený, voľný živothýrivýmárnivýniž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelcisvetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušnýbúrlivý (o živote)

p. aj pôžitkársky

2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetskýveľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsobykniž. mondénny: mondénna dámakniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá


uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý) • nenútenýnestrojenýbezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostrednýnenásilnýprirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie telaležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohybyvoľnýneviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy


voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uvoľnený príd. zbavený obmedzenia, napätia, voľný: u-é správanie, u-é mravy; tel. u. beh prirodzený, nenásilný, s minimálnym napínaním svalstva; poet. u. rým, u. verš nepravidelný;

uvoľnene prísl.;

uvoľnenosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

uvoľnený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) uvoľnený; (bez) uvoľneného; (k) uvoľnenému; (vidím) uvoľneného; (o) uvoľnenom; (s) uvoľneným;

(traja) uvoľnení; (bez) uvoľnených; (k) uvoľneným; (vidím) uvoľnených; (o) uvoľnených; (s) uvoľnenými;


(jeden) uvoľnenejší; (bez) uvoľnenejšieho; (k) uvoľnenejšiemu; (vidím) uvoľnenejšieho; (o) uvoľnenejšom; (s) uvoľnenejším;

(štyria) uvoľnenejší; (bez) uvoľnenejších; (k) uvoľnenejším; (vidím) uvoľnenejších; (o) uvoľnenejších; (s) uvoľnenejšími;


(jeden) najuvoľnenejší; (bez) najuvoľnenejšieho; (k) najuvoľnenejšiemu; (vidím) najuvoľnenejšieho; (o) najuvoľnenejšom; (s) najuvoľnenejším;

(traja) najuvoľnenejší; (bez) najuvoľnenejších; (k) najuvoľnenejším; (vidím) najuvoľnenejších; (o) najuvoľnenejších; (s) najuvoľnenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) uvoľnený; (bez) uvoľneného; (k) uvoľnenému; (vidím) uvoľnený; (o) uvoľnenom; (s) uvoľneným;

(tri) uvoľnené; (bez) uvoľnených; (k) uvoľneným; (vidím) uvoľnené; (o) uvoľnených; (s) uvoľnenými;


(jeden) uvoľnenejší; (bez) uvoľnenejšieho; (k) uvoľnenejšiemu; (vidím) uvoľnenejší; (o) uvoľnenejšom; (s) uvoľnenejším;

(tri) uvoľnenejšie; (bez) uvoľnenejších; (k) uvoľnenejším; (vidím) uvoľnenejšie; (o) uvoľnenejších; (s) uvoľnenejšími;


(jeden) najuvoľnenejší; (bez) najuvoľnenejšieho; (k) najuvoľnenejšiemu; (vidím) najuvoľnenejší; (o) najuvoľnenejšom; (s) najuvoľnenejším;

(tri) najuvoľnenejšie; (bez) najuvoľnenejších; (k) najuvoľnenejším; (vidím) najuvoľnenejšie; (o) najuvoľnenejších; (s) najuvoľnenejšími;


ženský rod

(jedna) uvoľnená; (bez) uvoľnenej; (k) uvoľnenej; (vidím) uvoľnenú; (o) uvoľnenej; (s) uvoľnenou;

(štyri) uvoľnené; (bez) uvoľnených; (k) uvoľneným; (vidím) uvoľnené; (o) uvoľnených; (s) uvoľnenými;


(jedna) uvoľnenejšia; (bez) uvoľnenejšej; (k) uvoľnenejšej; (vidím) uvoľnenejšiu; (o) uvoľnenejšej; (s) uvoľnenejšou;

(tri) uvoľnenejšie; (bez) uvoľnenejších; (k) uvoľnenejším; (vidím) uvoľnenejšie; (o) uvoľnenejších; (s) uvoľnenejšími;


(jedna) najuvoľnenejšia; (bez) najuvoľnenejšej; (k) najuvoľnenejšej; (vidím) najuvoľnenejšiu; (o) najuvoľnenejšej; (s) najuvoľnenejšou;

(tri) najuvoľnenejšie; (bez) najuvoľnenejších; (k) najuvoľnenejším; (vidím) najuvoľnenejšie; (o) najuvoľnenejších; (s) najuvoľnenejšími;


stredný rod

(jedno) uvoľnené; (bez) uvoľneného; (k) uvoľnenému; (vidím) uvoľnené; (o) uvoľnenom; (s) uvoľneným;

(štyri) uvoľnené; (bez) uvoľnených; (k) uvoľneným; (vidím) uvoľnené; (o) uvoľnených; (s) uvoľnenými;


(jedno) uvoľnenejšie; (bez) uvoľnenejšieho; (k) uvoľnenejšiemu; (vidím) uvoľnenejšie; (o) uvoľnenejšom; (s) uvoľnenejším;

(štyri) uvoľnenejšie; (bez) uvoľnenejších; (k) uvoľnenejším; (vidím) uvoľnenejšie; (o) uvoľnenejších; (s) uvoľnenejšími;


(jedno) najuvoľnenejšie; (bez) najuvoľnenejšieho; (k) najuvoľnenejšiemu; (vidím) najuvoľnenejšie; (o) najuvoľnenejšom; (s) najuvoľnenejším;

(dve) najuvoľnenejšie; (bez) najuvoľnenejších; (k) najuvoľnenejším; (vidím) najuvoľnenejšie; (o) najuvoľnenejších; (s) najuvoľnenejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

uvoľnený: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor