Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ssj ma

uvoľniť dok.

1. zbaviť obmedzenia (v pohybe ap.), vyslobodiť: u. si prsty zo zovretia; u. cesty (od snehu)

2. povoliť niečo obopínajúce ap.: u. si golier; u. koňom uzdu popustiť

3. zbaviť súdržnosti (niečo pevne spojené): u. skrutku, dosku v ohrade, u. zeminu odstrelom

4. uprázdniť niečo obsadené, zaujaté: u. miesto starším, u. priechod, u. byt

5. zbaviť (prac.) povinností: u. pracovníka (pre vyšší orgán), u. žiaka z vyučovania, u. nominovaného hráča

6. poskytnúť (niečo viazané): u. prostriedky na výstavbu

7. zbaviť napätosti, povoliť: u. svaly, u. struny

8. zmierniť intenzitu niečoho, povoliť: u. tlak, zovretie

9. urobiť menej záväzným, prísnym: u. disciplínu, manželské vzťahy;

nedok. uvoľňovať

// uvoľniť sa

1. zbaviť sa obmedzenia (v pohybe), vyslobodiť sa: u. sa z pút, pes sa u-l z reťaze

2. stať sa menej tesným, povoliť: slučka sa u-la

3. stratiť súdržnosť: skrutka, skala, lavína sa u-la

4. stať sa voľným (význ. 3), uprázdniť sa: v dome sa u-l byt

5. zbaviť sa (prac.) povinností: nemôže sa u. z práce

6. zbaviť sa napätosti: svalstvo sa u-lo

7. zmierniť sa: medzinárodné napätie sa u-lo

8. stať sa menej záväzným, prísnym: morálka sa u-la;

nedok. uvoľňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uvoľňovať ‑uje ‑ujú nedok.; uvoľňovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uvoľniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) zbaviť niečoho obmedzujúceho; vymaniť z niečoho, vyslobodiť; vyprostiť: u. si (prištipnuté) prsty; u. si ruky, pren. získať možnosť voľne konať: Sotva chcel uvoľniť svoju ruku z jeho prštekov, Feďko zo spánku zakvílil. (Zát.) Musia poodhadzovať sneh, uvoľniť chodník. (Laz.) Vedel, že iba vidiek môže uvoľniť obsadené mesto. (Urb.) [Manžel] vás uvoľnil bez vášho pričinenia. (Vaj.); u. niekoho zo zamestnania, z funkcie zbaviť ho pracovných povinností, funkcie; ekon. u. tovar dať do (voľného) predaja; u. sumu, prostriedky na niečo poskytnúť; investovať niekam; šport. u. hráča, pretekára dať súhlas k prestupu do iného klubu; u. spoluhráča (napr. pri futbale, pri hokeji ap.) dať mu možnosť voľne útočiť;

2. (čo) urobiť voľnejším niečo tesne priliehajúce, urobíš menej tesným, povoliť: u. si opasok; u. si tesný odev; u. si kravatu (Tal.); u. si vestu (Vaj.); u. koňom uzdu; u. obruč (Hviezd.);

3. (čo) spôsobiť, že niečo prestane pevne spolu držať, pevne tkvieť v niečom: u. skrutku, u. klinec, u. latu v plote; u. skalu, zeminu (napr. odstrelom); u. náveje na cestách (Bedn.); fyz. u. (atómovú) energiu; chem. u. prvok zbaviť ho chemickej väzby;

4. (čo; čo komu, pren. i čomu) urobiť voľným, uprázdniť: u. priechod; u. niekomu cestu, miesto; Ak nemá kde bývať, uvoľní mu jednu izbu. (Tat.); pren. u. miesto, cestu novým myšlienkam umožniť ich prenikanie niekam;

5. (čo) urobiť menej napätým, strnulým; zbaviť napätia, strnulosti: u. svaly, svalstvo; u. struny na husliach (Bodic.); Vojak uvoľnil svoj postoj. (Letz)

6. (čo) urobiť miernejším, zmierniť, zmenšiť: u. tlak, napätie; Uvedomil si, že by ťažko uvoľnil vypätie síl. (Švant.); u. medzinárodné napätie;

7. (čo) urobiť menej záväzným, menej prísnym: u. normu, pravidlá niečoho; u. disciplínu; u. prísny režim (A. Mat.); u. svoje správanie začať sa správať nenútenejšie;

nedok. uvoľňovať, -uje, -ujú

|| uvoľniť sa

1. (z čoho i bezpredm.) zbaviť sa niečoho obmedzujúceho; vymaniť sa, vyslobodiť sa; vyprostiť sa: u. sa z objatia, zo zovretia; u. sa zo zamestnania zbaviť sa pracovných povinností; Sadol si a čakal, kým sa Golian uvoľní. (Hor.); pren. Tomášove myšlienky sa uvoľnili a zaleteli domov. (Zúb.)

2. (o niečom tesne priliehajúcom) stať sa voľnejším, menej tesným, povoliť sa: opasok sa uvoľnil; Páska, ktorá sa schystala uvoľniť, pritiahla sa tuhšie, tesnejšie. (Kuk.) Uvoľnila sa mu šnúrka na topánke (Urb.) rozviazala sa; šport. hráč sa uvoľnil zbavil sa súpera;

3. prestať pevne spolu držať, prestať pevne tkvieť v niečom: skrutka sa uvoľnila, klinec sa uvoľnil; Na prostriedku izby sa uvoľnili dve dosky. (Vans.) Podkovičky a klince na bagančiach kresali do skál. Niekedy sa skala aj uvoľnila. (Švant.); lavína sa uvoľnila, hate sa uvoľnili, pren. niečo dostalo voľný priebeh; fyz. (atómová) energia sa uvoľnila; chem. prvok sa uvoľnil, plyny sa uvoľnili;

4. stať sa voľným, uprázdniť sa: miesto sa uvoľnilo, byt sa uvoľnil; Musím počkať, kým sa nejaký stôl uvoľní. (Tomašč.)

5. stať sa menej napätým, strnulým, zbaviť sa napätia, strnulosti: struny sa uvoľnili; stisnuté pery sa uvoľnili (Jégé); Črty v tvári sa neuvoľnia. (Tat.)

6. stať sa miernejším, zmierniť sa, zmenšiť sa: tlak sa uvoľnil, napätie sa uvoľnilo; medzinárodné napätie sa uvoľnilo;

7. stať sa menej záväzným, menej prísnym: norma sa uvoľnila; ich správanie sa uvoľnilo začali sa správať nenútenejšie;

8. neos. (komu) uvoľní sa mu (jej), uvoľnilo sa mu (jej) uľaví, uľavilo sa mu (jej), uľahčí, uľahčilo sa mu (jej): uvoľni sa vám na duši (Tat.); Ako čo by jej bola spadla ťarcha zo srdca, tak sa jej uvoľnilo. (Čaj.) Keby ste si zaspievali, uvoľnilo by sa vám. (Rys.);

nedok. uvoľňovať sa

|| uvoľniť si expr. zried. uľahčiť si, uľaviť si: „Nič po nič ujde, a to už po tretí raz,“ uvoľnil si Ondro. (Tim.);

nedok. uvoľňovať si


uvoľňovať, uvoľňovať sa, uvoľňovať si p. uvoľniť, uvoľniť sa, uvoľniť si

Morfologický analyzátor

uvoľňovať nedokonavé sloveso
(ja) uvoľňujem VKesa+; (ty) uvoľňuješ VKesb+; (on, ona, ono) uvoľňuje VKesc+; (my) uvoľňujeme VKepa+; (vy) uvoľňujete VKepb+; (oni, ony) uvoľňujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) uvoľňoval VLesam+; (ona) uvoľňovala VLesaf+; (ono) uvoľňovalo VLesan+; (oni, ony) uvoľňovali VLepah+;
(ty) uvoľňuj! VMesb+; (my) uvoľňujme! VMepa+; (vy) uvoľňujte! VMepb+;
(nejako) uvoľňujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

uvoľňovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor