uvidieť -í -ia dok.
1. zrakom postihnúť, spozorovať (význ. 1), zazrieť: v hmle nič neu-í, opäť u. známe miesta
2. zistiť, presvedčiť sa: u-me, čo nám povedia; len neprestaň, u-š (, čo bude)! dostaneš!
3. i uvidieť sa (s kým) stretnúť (sa): kedy ťa u-m? už sa so mnou neu-š
● to sa ešte u-í nie je to ešte isté; u-m(e), čo a ako rozhodnem(e) sa podľa okolností
uvidieť -dí -dia -del -diac -dený -denie dok.
uvidieť sa -dí sa -dia sa -del sa -diac sa -denie sa dok.
postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadať • vybadať • pobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmena • spozorovať: nespozorovať príznaky choroby • vypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiť • všimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôle • vychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmysel • postihnúť • pochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého diela • uvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskoro • zočiť • zazrieť • uvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť
uvidieť sa p. zísť sa1 1
uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár
2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči
3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách
4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza
zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač
zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom mieste • uvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme? • spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili
2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa
uvidieť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) pohľadom zbadať, spozorovať; zazrieť, uzrieť: Olvoril bránu a uvidel gazdu na dvore. (Tomašč.) Umrel ešte predtým, ako by bol uvidel svojho prvorodeného syna. (Ondr.) Kto tú [pannu] raz uvidel, nespustil z nej oka. (Botto) Nezaradoval sa, keď uvidel chalupu. (Jaš.) Uvidel obrovské kopy piesku a štrku. (Tat.) Odtiaľto [z kopca] naskytovala sa mu možnosť uvidieť ešte raz Radzímku. (Fr. Kráľ)
2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Neplačte. Uvidíte, že sa mu nič nestalo. (Hor.) Choďte k nemu, uvidíte, čo vám povie. (Taj.) No, uvidíme, či to nie sú len prázdne reči. (Sev.) Pôjdeme k nemu, uvidíš, že je to dobrý pán. (Kal.) Uvidím, čie bude víťazstvo. (Tim.) Udri, udri len, a uvidíš! (Chrob.)
● to sa ešte uvidí nie je to celkom isté; neskôr sa vec rozrieši, rozhodne; (veď, potom) uvidím, uvidime rozhodnem sa, rozhodneme sa podľa okolností, podľa situácie: Ešte som sa nerozmyslel, veď uvidím ráno. (Taj.)
|| uvidieť sa zísť sa, stretnúť sa: Zajtra sa uvidíme na Vodíne. (Vaj.) Uvidíme sa pred kostolom. (Žáry)
uvidieť dk čo 1. spozorovať, zazrieť niečo: dawa se na znamost, aby žaden z richtarow do slawneg stolice nepoddal suplicatiu prweč, abi gu panu presentuwal, ktery kdiž takowu suplicatiu uwidi a prečita, bude sudit, má li se do stolice podaty (KLÁŠTOR p. Z. 1733); kdiž z mesta windess za branu, uwidiss tri cestj (CA 1780); Martin zlorečil: Yasna strela tomu chlapcu, až ho chitym, nikdy wjceg faru neuwidy (PONIKY 1794) 2. zistiť, presvedčiť sa o niečom: wsak uwydi, yakowa gest robota (TRNAVA 1549); kdo bude w mogem dome messkatj, vwidjm ya (STROPKOV 1640); Jano, ti si blazen, ze ty idjess, uwidiss, czo sa budje s namj robit (VESELÉ 1748); predlož ho (hrach) wolum a uwidiss, budu-li ho gizti (VP 1764); to nepraw, wssak potom vwidjme, gestli tehotna budess (PUKANEC 1787)