uviazať, -že, -žu dok.
1. (čo) vytvorením uzla al. slučky upevniť niečo niekde, na niečom: u. niečo na uzol, na dva uzly, na mašľu; u. si viazanku; u. (si) stužku, mašľu do vlasov, pod krk; u. si šnúrky na topánkach; na hlave šatôčka uviazaná na uzlík (Ondr.); servítky pod hrdlami, uviazané na zajačie ušká (Ráz.);
2. (čo, koho; čo, koho na čo, o čo) niečím (obyč. povrazom) pripojiť, pripevniť, priviazať niekam, niekde, k niečomu: u. psa na reťaz, u. koňa o strom; u. si batoh na chrbát; u. niečo o kôl, o stĺp; [Peniaze] kládol do vrecúška, uviazaného na krku na žinčičke. (Tim.) Keď príde krava na obed (z paše), uviažu ju a pracuje sa ďalej. (Ráz.) Keby som mal dcéru vydať za kulaka, radšej jej uviažem na krk mlynský kameň a utopím ju. (Tat.)
● u. si niečo (niekoho) na krk spôsobiť, zaviniť si starosti s niečím (s niekým); (neudržia ho, nevydrží, neobsedí), ani keby ho, čo by ho (na retiazku) uviazali za nijakých okolností, vôbec nie;
3. (čo) zviazať, zabaliť (obyč. do uzlíka, do batoha): Uviazala som si ho (plátno) do plachtičky a vzala na chrbát. (Janč.) Matka Hraškovi do plachtičky uviazala misu halušiek. (Dobš.);
nedok. uväzovať, -uje, ujú
viazať, -že, -žu nedok.
1. (čo, čo s čím) uzlom spájať dva predmety al. viac predmetov dovedna, zväzovať: v. (dovedna, spolu) konce povrazov, (pevne) v. niečo na uzol;
2. (čo) robiť na niečom uzol, obyč. ozdobný, uväzovať: v. (dieťaťu) mašľu do vlasov; v. (si) viazanku; v. si šatku (na babku);
3. (čo) obviazaním spevňovať, robiť z niečoho balík, baliť, zväzovať (napr. do uzlíka): v. jedlo, šaty ap. do uzlíka, do batôžka ap.; Ženy viažu periny do plachát. (Ráz.)
4. (čo, koho i bezpredm.) povrazom, reťazou ap. pripevňovať, uväzovať k niečomu, priväzovať: v. stromy ku kolom; Torbicu i meštek viaže o samár. (Kuk.);
vin. priväzovať viniče ku kolíkom
● v. (si) sadlo tučnieť: Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom. (Ondr.)
5. (čo, čo do čoho, čo čím i bezpredm.) spájať viac predmetov do celku (napr. pomocou drôtu, povrazu ap.), upravovať ich do určitej podoby, do zväzku, vytvárať z nich nejakú podobu, zväzovať, uväzovať: v. povriesla, snopy, v. obilie do snopov, v. zeleninu do zväzkov, v. kvety do kytice, v. kyticu; Sváko plietol kože, viazal metličky z prútia. (Tat.); raž vizali (Tim.);
6. (čo) omotávať, ovinovať, zaväzovať, obväzovať: v. obväzy; (Sprievodca) šatkou viazal oči Matiášovi. (Kal.); pren. Nebolo šťastia, v mene ktorého viaže štóla ruky ku spoločnej ceste (Jil.) uzaviera sa manželstvo.
7. (čo) robiť väzbu na knihe, na knihách; vykonávať knihárske práce: v. knihy (do kože, do plátna);
8. (koho, čo) dávať putá, sputnávať a tak znemožňovať voľný pohyb: Chyťte a viažte ho! — v. sliepke nohy motúzom
● v. si ruky brať na seba záväzok, povinnosť, obmedzovať sa vo voľnosti; to mu viaže ruky obmedzuje, zaväzuje ho;
9. (koho, čo) obmedzovať vo voľnosti konania, prejavu, pohybu ap., pripútavať; spútavať: Pálila ho bezmocnosť, ktorá ho viazala k lôžku. (Gráf) Čítanie, neviazalo jej myšlienky. (Jégé); cechy viazali voľné rozvitie výrobných síl; vojenská služba ho viazala; obranca viazal (na seba) dve divizíe nepriateľského vojska; soľ viaže vodu, pôda viaže dusík, živiny; chem. lignín viaže 4 molekuly SO2; peňaž. v. vklad rušiť možnosť výplaty, znemožňovať výplatu vkladu;
10. (čo; čo na čo, čím) dostávať do závislosti, podmieňovať, pripútavať: v. svoje rozhodnutie na určité podmienky, podmienkami, na určitú lehotu ap.; farba šiat viaže farbu doplnkov;
11. (koho, čo, koho ku komu, k čomu, na koho, na čo, s kým, s čím) spájať na základe nejakého vzťahu, udržovať v nejakom vzťahu, stave (obyč. obmedzujúcom), pripútavať, zaväzovať: viaže ho sľub, prísaha; Viaže ho k nej cit. — Teba viažu staré predsudky. (Jégé) V nenávistnom boji zmiera to posledné, čo ich viazalo k sebe. (Barč) Keby ma ani srdce k nej neviazalo, viaže ma povinnosť. (Taj.) Nevedno, aké zväzky ich viažu k rodine. (Jil.) Jeho povolanie viaže ho k premnohým povinnostiam. (Al.) Na túto izbu viaže ma rozpomienka. (Vans.) Nič ich (kaštiele) neviaže k ľudom. (Vaj.) Čo ma viaže, staré múry, s vami. (Bunč.)
12. zastar. (čo) pliesť (ihlicami): Teta prestala viazať veľký shawl. (Vaj.);
dok. k 1, 3, 5, 7, 8 viazať, k 2, 3 uviazať i zaviazať, k 4 priviazať, k 6 obviazať, k 8 i poviazať
|| viazať sa
1. (čím, kým i bezpredm.) brať na seba záväzok, povinnosť, zaväzovať sa: Boli vyznavačmi zvrchovanej slobody, preto sa nechceli viazať ani priateľstvom. (Taj.) Nežení sa, nechce sa viazať.
2. (k čomu, ku komu, na čo, na koho i s čím, s kým) dostávať sa do súvislosti, príp. závislosti, mať s niečím, s niekým súvislosť, spájať sa s niečím, pripínať sa k niečomu; nadväzovať: Moje spomienky z detstva viažu sa k Ľuboreči. (Šolt.) Anna Proletárka bezprostredne sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali. (Mráz) (Starosti) sa neoddeliteľne viažu na život každého jednotlivca. (Hor.) Ľudský hlas sa musí viazať na osobu. (Karv.)
3. (na čo, na koho) dostávať sa do závislosti od niečoho, od niekoho, obmedzovať sa, byť podmienený, pripútavať sa: v. sa na určitú osobu (napr. pri výbere spoločníka, partnera ap.); fyz. elektrón sa pevne viaže na protón;
4. odb. (s čím) spájať sa, zlučovať sa; síra sa môže viazať s iným prvkom;
5. hovor. kapusta, šalát sa viaže tvoria sa hlávky;
dok. k 1, 5 zaviazať sa