uvedomiť dok. urobiť uvedomelým: u. študentov, robotníctvo;
nedok. uvedomovať
// uvedomiť sa stať sa uvedomelým, získať uvedomenie: národne sa u.;
nedok. uvedomovať sa
// uvedomiť si získať vedomie niečoho; poznať, pochopiť: u. si nebezpečenstvo, omyl; u-l si, že prehral;
nedok. uvedomovať si
uvedomovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.
uvedomovať si -muje si -mujú si -muj si! -moval si -mujúc si -mujúci si -movaný -movanie si nedok.
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú
2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
uvedomiť, -í, -ia dok.
1. (koho) urobiť uvedomelým, vedomým niečoho: [Sedmík] cítil, ze treba robotníctvo uvedomiť, zjednotiť. (Urb.) Dáva sa do práce: uvedomiť ich [ľudí] ako Slovákov. (Taj.)
2. trochu zastar. (koho, koho o čom) upovedomiť, vyrozumieť: Bežal som uvedomiť Martina, čo sa v noci stalo. (Kuk.) Mal hneď ísť k Surinskému, o všetkom ho uvedomiť. (Vaj.);
nedok. uvedomovať, -uje, -ujú
|| uvedomiť sa stať sa uvedomelým, vedomým niečoho: Uvedomil sa národne a ostal Slovákom. (Chorv.);
uvedomiť si, -í, -ia dok. (čo i so spoj. že) nadobudnúť vedomie o niečom, konštatovať; pochopiť: dobre, jasne si u. niečo; u. si (svoj) omyl, u. si dôležitosť niečoho; V okamihu si stačil uvedomiť všetko. (Min.) Paľo si uvedomil, čo Jerguš vraví. (Ondr.) Plot ... uvedomil si Adam Hlavaj nakoniec. (Urb.) Budete si vôbec vedieť uvedomiť, čo sa stalo? (Karv.) Ani si neuvedomil, že premokol do nitky. (Zgur.) Uvedomte si, že ste zákonodarcom. (Jes.);
nedok. uvedomovať si, -uje, -ujú