uvítať -a dok. privítať (význ. 1 – 3): u. hostí, oficiálne u-nie; u-li ho potleskom; u. dobrú správu
pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdravili • expr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať •
pokloniť sa • ukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasom • pokývať • pokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutoval • hovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi
2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítať • uvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskom • zvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom
privítať 1. prichádzajúcemu prejaviť úctu, pri príchode zdvorilo uctiť • uvítať: vrelo privítať, uvítať hostí • zvítať: srdečne sa navzájom zvítali • pozdraviť (obyč. slávnostne, nadšene): prezidenta na letisku pozdravili predstavitelia vlády; pri príchode sa pozdravili úsmevom
2. prichádzajúcemu rozličným spôsobom dať najavo svoj vzťah • uvítať: publikum privítalo, uvítalo herca potleskom, piskotom • pozdraviť (žičlivo, zdvorilo privítať) • prijať: prijať niekoho vľúdne, s radosťou, chladne
uvítať p. privítať 1, 2
uvítať, -a, -ajú dok.
1. (koho) pozdraviť niekoho (často slávnostne) pri jeho príchode, privítať: milo, priateľsky u. niekoho; u. hostí; Srdečne ho uvítal a zadržal ho na obed. (Vaj.) V mene obecného predstavenstva uvítal pána ministra. (Stod.) Belanka chcela svadobnú družinu uvítať na prahu starým sedliackym zvykom. (Urb.)
2. (koho) prijať nejako niečí príchod, reagovať nejako na niečí príchod, správať sa nejako pri príchode niekoho: Uvítali ho hurhajom. (Urb.) Našiel som v dome nesvornosť a vadu, s ňou ste ma uvítali. (Kuk.) „Čo by si rád, mladý pánko,“ uvíta Gustinka, keď vťapká cez bránu. (Vám.)
3. (čo) s radosťou prijať niečo, potešiť sa niečomu: u. dobrú zprávu; Všetci uvítali radostne jej návrh. (Tat.) Treba rozhodne veľmi uvítať nový preklad z Travena. (Boor)
|| uvítať sa (s kým i bezpredm.) pozdraviť sa s niekým pri príchode, pri stretnutí, zvítať sa (navzájom): Božena šla veselo uvítať sa s prišlými. (Tim.) Po rokoch sa zas uvítala s manželom. (Hor.) Vyšiel mu v ústrety. Uvítali sa. (Dobš.)