uvädnúť -e -ú -dol dok. zvädnúť (význ. 1): kvety u-li;
pren. u-té líca;
nedok. uvädať
uvädať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.
chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa
vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť • uvädať • ovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajú • usychať • uschýnať • vysychať • vysýchať • vyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajú • odkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajú • odumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera
2. p. chradnúť
uvädnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. (o rastlinách) nedostatkom vlahy stratiť sviežosť, zvädnúť: kvety uvädli, pokosená tráva uvädla; Lopúch, čo odtrhli, veru uvädol. (Ráz.) Bolo sucho. Zemiačky, len čo sa vykľuli zo zeme, hneď aj uvädli. (Ondr.)
2. expr. (obyč. o osobách) stratiť silu, pružnosť, pekný vzhľad (najmä starnutím al. po chorobe): Ženy a dievčence sú smutné a uvädnú prv ako rozkvitli. (Jes-á) Líčka uvädli, a namiesto spevu prišli slzy. (Taj.) Paničkám vnady dávno uvädli. (Dobš.)
3. bás. ochabnúť; zaniknúť, pominúť sa: nádeje uvädli (Vans.); krása uvädla (Tim.); Moje mladé sily v tele mi uvädli. (Horal);
nedok. uvädať, -á, -ajú
uvädnúť dk stratiť sviežosť, zvädnúť: neb ti nevím, za tvú lásku, iné darovati, len toliko vale, kvítku, který uvadneš za chvílku (PV 1640); uvädať ndk: emarceo: usychám, uwadám (KS 1763)
uvädnúť dk 1. (o rastline) nedostatkom vlahy stratiť sviežosť, zvädnúť: powoďeň ho (strom) nepokazý, lýstek na nem nevwaďňe (CC 1655); syme padlo na skalu a wzessle uwadlo (COB 17. st); od studeneg chwile lechce uwadne kwet (PoP 1723-24); arbor vulneribus evicta: drewo z rubanjm wyschlo, uwadlo (KS 1763); (hriešnici) nech bywagú gako seno po strechách, které prwe než sa wytrhá, uwadlo (BlR 18. st); x. pren czo gest cžlowek, gedine yaky polny kwet, genž stati vwadne, any nycz kwitnúti bude (BAg 1585) 2. (o človeku) stratiť silu, pružnosť, ochabnúť: dnové moji jako stín sluneční již jsou nakloneni a jáť jsem uvadl jako senný vechet (RL 1571); ma twar wssečka uwadne (PoP 1723-24); gratia oris defloruit: uwadla pekná twár (KS 1763); F. uwad gsem prawé, yako kwet sparený (CC 1655); udereň sem gako seno a úwádlo srdco mé (KB 1757) 3. zaniknúť, pominúť sa: leta žiwota kam possly, zmizely gako stijn, uwadly, gak kwet polny (SK 1697); Marya, plnost sláwy tweg ňikdy neuwadne (UZ 1722); vwadla gakožto sskrupina syla má (BlR 18. st); uvädať ndk k 1: coronae defluunt: wence uwadagú (KS 1763); k 2: elanqveo: uwadám, oslabugem se (KS 1763)