uváženie -nia s.
rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou • obozretnosť • opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou • uváženie: konať bez uváženia • kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal • pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve • duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť • chladnokrvnosť • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika
2. p. súvaha
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
uváženie 1. p. úcta 2. p. rozvaha 1
uváženie, -ia str. zastar. úcta; vážnosť: Bol to znak pohostinnosti a uváženia. (Vaj.) Chovala sa k nemu s nekonečným uvážením. (Vaj.) Ľudia s väčším uvážením hľadia na takého človeka. (Kuk.)
uváženie [-í] s rozmyslenie, rozváženie: deblatero; bez vwáženj, lechkowážne mluwiti; confiderate: s uwáženjm, rozmyslne (WU 1750); protož wedlé zdrawého vwaženj negsem hoden ani neymenssyho potessenj (KO 1782)