Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

utrieť -ie -ú dok.

1. zbaviť vlhkosti, obyč. uterákom ap.: u. si ruky, u. riad, u. dlážku dosucha; u. sa po kúpeli

2. zotrieť (význ. 1): u. si pot z čela, u. prach;

nedok. utierať -a

utrieť sa utrie sa utrú sa utri sa! utrel sa utrúc sa utretý/utrený utretie sa/utrenie sa dok.

utrieť utrie utrú utri! utrel utrúc utretý/utrený utretie/utrenie dok.

utrieť¹, utrie, utrú, utrený/-tý dok.

1. (čo, koho) trením (obyč. uterákom, utierkou al. handrou) zbaviť vlhkosti al. nečistoty: u. si mokré ruky, tvár, nos, čelo, oči; u. dieťa (po kúpaní); u. riad, u. stôl, stoličku, oblok, u. dlážku; Utrel si opakom ruky mokré fúzy. (Jégé) I miesto mu utrela, kde si mal sadnúť. (Dobš.); utrieť si žiletku do uteráka; u. si ústa, pren. hovor. expr. odrieknuť sa, zrieknuť sa niečoho al. niekoho (nedobrovoľne): Neostri si zuby, utri si ústa! (Kal.) Mali sme počúvať Jančoviča, neboli by sme utreli gamby nasucho (Smrč.) neboli by sme obišli naprázdno; u. niekomu ústa, pysk, pren. hovor. expr. predchytiť mu niečo al. niekoho: Prišiel som k žene, ku všetkému. Ej, tomu Dúbravovie som ja utrel pysk! (Kuk.)

2. (čo) trením (obyč. uterákom, vreckovkou al. handrou) odstrániť z povrchu niečoho, zotrieť: u. si pot z čela, u. prach; Starík sa striasol, utrel si päsťou slzu. (Taj.);

nedok. utierať, -a, -ajú

|| utrieť sa trením (obyč. uterákom al. vreckovkou) sa zbaviť vlhkosti al. nečistoty: u. sa po umytí, po kúpaní uterákom, osuškou; u. sa vreckovkou (na tvári); Utrie sa rukávom. (Taj.);

nedok. utierať sa

utrieť², utrie, utrú, utrel dok. (čo, čoho) trením spracovať: u. maslo, u. žĺtky s cukrom; Štefan utrie žita na žarnách (Jaš.) zomelie, zotrie.

utierať p utrieť

utrieť, utierať dk čo
1. trením zbaviť vlhkosti al. nečistoty niečo: (nosné dierky) hantužkem neb ssatkou utrene bily (KoB 1666); (Gábor) utrel z listem zadek a rutil ho na zem (SPIŠ 1724); když matka zdechla, musýme jehne z mekým senem aneb z pláteným uteračem utreti (VOv 1779)
2. trením odstrániť z povrchu niečoho, zotrieť niečo: emungere nasum: utríti nos (VTL 1679); ozher šatku utreny biwa; chuwa chowance sweho umazaneho utjra (KoA 17. st); utre Jeziss vsseliku slzu pro sebe tak milosrdne vilitu (SF 18. st); krew tu newinne wilatu utrime z nassimy wlasamy (MiK 18. st)
3. trením spracovať niečo: wezmy quintlik praeparowaneg tutiae, bieleho cukerkandu, utri na prassik a zaffukug do oka na každu noc (RT 17. st); salis petrae, salis armoniacu, bileg zabice, utrig to wgedno, s toho udeleg wodu (OCh 17. st); extenuare aliqvid in pulverem: ňečo nadrobno podrobiti, utrjti (KS 1763); ususs ze dwoch wagecz bilky, na prach utry (Kal 18. st); lenowy kuch utry (HK 18. st); u. sa trením sa zbaviť vlhkosti al. nečistoty: vtrel se krystus a pokracowal dale, z Geruzalema (PI 1749); utierať ndk koho, čo
1. k 1: mrawnj pisky ne wiplazenjm yazikem ližu, ale obruskem utyeragj (KoB 1666); tanir, nad kterím knez ruki umíwá a uťeráček, kterím ge uťírá (BN 1790); darmo, dcero ma, twar twu umiwass, utyrass (MiK 18. st); Yežyss umjwal a s plátnem utjral nohi swych učedlnjkúw (BlR 18. st)
2. k 2: Samuel za stolem krew sy vtieral na hlawe (ZVOLEN 1640); (muž) slzi z otči swich utiral (KT 1753); (Pavol) s plátnem pot tolikég práci utjral (BlR 18. st)
3. pokryvať vrstvou niečoho, potierať: wezmi sinokwetneg wodky a utierag ditetem diasna, když (zuby) wyrastagi (RTA 17. st); u. sa trením sa zbavovať vlhkosti: Salamon dal prinest wodu, abj wsichnj se umiwalj a potom kazdj se utiralj (Káz 18. st)