Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

utrhnúť -e -ú -hol dok.

1. zried. odtrhnúť (význ. 1)

2. expr. vziať (význ. 2), ubrať, odobrať: u. si čas na niečo; u-e, kde sa dá;

nedok. utŕhať -a: u. na cti tupiť, osočovať

// utrhnúť sa

1. zried. odtrhnúť sa: pes sa u-l (z reťaze)

2. expr. vychytiť sa, schytiť sa: zrazu sa u-e a niet ho celý deň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
utrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; utrhnúť sa

utrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.


utrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.


utrhnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutý -hnutie si dok.

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúťodšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáveexpr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvanéhovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hroznaodštiknúťodštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egrešaoddrapiť (driapaním): oddrapiť z novínzried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúťpoodtŕhaťpoodtrhávaťpooddrapovaťpooddrapúvať (postupne, viac vecí)

2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1


utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žarturobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakovexpr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúťhovor. expr.: vystreliť sistreliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého aprílapouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok


utrhnúť si p. utiahnuť si


utrhnúť 1. p. odtrhnúť 1 2. p. odobrať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

utrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) odtrhnúť: u. prvé ruže (Vaj.); Utrhne chĺpok trávy. (Kuk.) [Mašina] by ti mohla prsty utrhnúť. (Zgur.)

2. expr. (čo, čoho) ubrať, odobrať: Predala som dve siahy súkna a z toho som to [peniaze] utrhla. (Kuk.) Nespí celú noc, len aby človeku sna utrhol. (Podj.) Časom pridal k nej [k rozprávke], časom z nej utrhol. (Urb.) Jeden deň si utrhne pre Pavlínku (Šolt.) obetuje.

u. si od úst nedopriať si jedlo;

nedok. utŕhať2, -a, -ajú i utrhovať, uje, -ujú

|| utrhnúť sa

1. odtrhnúť sa: Mal pocit, akoby sa bolo v ňom niečo utrhlo a spadlo. (Urb.) Bola zima, že by sa bol vlk utrhol. (Podj.) Koľkokrát sme sa utrhli od egyptských brehov (Fab.) odrazili.

2. hovor. expr. náhle, rýchlo sa rozhodnúť (obyč. pre nejaký neobvyklý čin); schytiť sa, vychytiť sa: Nechal všetko tak, utrhol sa, blúdil po nociach. (Urb.) Na hody, na fašiangy, pri zábave sa utrhne a pustí sa tancovať so ženou. (Gráf);

nedok. k 1 utŕhať sa i utrhovať sa


utrhnúť si, -ne, -nú, -hol dok. expr. zried. (z koho) urobiť si posmech, utiahnuť si: Buček uznal chvíľu za vhodnú utrhnúť si z Koričana. (Urb.);

nedok. utŕhať si, -a, -ajú (Jes-á)

utŕhavý príd ohováračský, utrhačný: slissel li swedek, kdiz pan Lehoczki proti pana instansowi usstipne a utrhawe rečj howoril (BYSTRIČKA 1731); calumniosus: háňliwy, utrhawy (KS 1763); gestliže k ranám Krysta vtjkati se budess, nic nebudess dbáti na lidské potupy, lehce snesess vtrhawá slowa (KO 1782)
L. improbum os: utrhawé usta (KS 1763) o ohováraní; -e prísl: Kristus utrhawe za ruhače držan gest bil (Le 1730); -osť ž ohováračstvo: calumniandi studium: vtrhawost (PD 18. st) utrhnúť dk čo
1. trhnutím oddeliť, odtrhnúť niečo: strom pri ceste sstepowani žadneho nema od pocestnich pokoge, každy s neho neco utrhne (SP 1696); vtrhni werbenú na tretim od zeme vzliku (MT 17. st); decerpo: kwjti trhati, vtrhnuti (WU 1750); (Adam) yablk tech neutrchness, budess li gjsti, umress (PoP 1723-24); kdo chce ružu utrhnuti, musy se ku ssipowi zbližiti (GK 1779) pren knes se welice zalibil do Banizi, mislice sebe, či by nemohol prwotiny owoce panenstwy utrhnuty (NHi 1791) pripraviť ju o panenstvo
2. expr ubrať, odobrať niečo: memu ubohemu poddanemu chtegj pul cžtwrta fl utrhnutj (B. BYSTRICA 1610); abi chme ohen chlipnosty uhasily, musime telu utrhnuty zbitečne gjdlo (Le 1730) obmedziť sa v jedení; detrahere de pecunia: utrhnúti wolačo z súmmi (KS 1763); odrobinu másla mám a tú aj sebe utrhnem, mile ráda vám ju dám (BR 1785);
x. pren Maryi chceme mi wssickni zewnyterne pobožnosti utrhnuti (SJ 18. st) uprieť
L. u. na cti, poctivosti, dobrom mene znevážiť niekoho Jan sluzebnikuom nassim psal, chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); Niedlanska mne a meg žene ne malo, než mnoho na pocztiwosti utrhla (SENICA 1680); slibugem, že žadnemu s nich (spolubratov) neporadné a kriwé nepomluwim, any gemu na dobrom gmene utrhnem (ZVOLEN 1737); utŕhať, utrhávať, utrhovať ndk
1. k 1: retraho: odtrhám, utrhám; destringo: odtrhám, rukama utrhám (KS 1763); nenos w rukách negaké owotce, aniž takowé w zahrade neutrhug (MPS 1777); kdy by tén (muž), ktery utrhel kwytek uprjmné, na chwálu božj ho utrháwal, on také nagwetssú zasluhu by dostáwal (BlR 18. st)
2. k 2: ponewadz nam platu zmluweneho vtrhate, my tez musime se opatrity, yako budieme moczy (B. BYSTRICA 1610); dusso ma, jec a py, nic hrdlu twemu neutrhag (KT 1753) dopraj si všetko; de pretio multum detrahitur: mnohó utrhagú w ceňe, njžeg cenu spússťagú (KS 1763); (človek) pokrm, nápog a sen potrebny telu swému nech neutrhá (BlR 18. st) nech sa neobmedzuje vo svojich potrebách
L. u. cti, česť, poctivosti, na dobrej povesti, na dobrom mene znevažovať niekoho: zadny bozeynik nema czti vtrhati zadnemu (ŽK 1473); predlozila se priczina Nosaka a Frana, kterak sebe oni dwa hanili a pocztiwosti swey vterhali (MARTIN 1577); dobrim lidem na gegich dobreg powesti utrhaly (ŽILINA 1689); predepsanu osobu hore doloženi Domankus sspintal a geg na dobrom menye utrhawal (KRUPINA 1734); hrjssnjk bližnjmu swému vtrhuge na cti (ŽP 1788);
L. umbra terrae lune hebetatrix: stjň zémsky utrhá mesycu swetlo (KS 1763) Zem vrhá tieň na Mesiac; ktery (ľudia) geho (Kristovej) zasluze utrhagy (CS 18. st) upierajú mu zásluhy; čo on sebe prez mnohé dňi utrhal, naráz jim vidává (BR 1785) čo sebe nedoprial; noci s tebú trávim, zdraví si utrhám (PV 18. st) oškodzujem si zdravie
3. haniť, tupiť, osočovať niekoho: Mudronka Marte rospustylym yazykem hanyla a vtrhala (P. ĽUPČA 1580); pakli že by se nyekteri (brat) nassyel a gemu (bergmajstrovi) utrhal, takowy ma sstroffan bity (ŠTÍTNIK 1697 E); mjsto toho, kdež mne mel milowat, utrhal mi (SK 1697); newážnj lidé nám nemálo vtrhagj (FP 1744); conlatro; pomlúwám, utrhám (KS 1763); milosrdnj žadnemu kriwdj nečjnj, žadnemu neutrhawa (CS 18. st)
F. žádny dobri (muž) swjm gedowatim gazikem neutrha (VP 1764) neohovara; utrhnúť sa dk odtrhnúť sa: dite žiwe porodic, gei (babica) na zem upustila, pupček, yak prawy, se utrhl (ZVOLEN 17. st); utrhel sa sstranek (SKALICA 1729)
F. utrhlo se žiwobiti gako denglawy wlas (GŠ 1758) o náhlej smrti; utŕhať sa ndk osopovať sa: kteri by se na neho (cechmajstra) wssetečne utrhal budto slowem anebo skutkem, takowy ma bity trestani (CA 1714)

utrhnúť_1 utrhnúť utrhnúť_2 utrhnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu