utrápený príd.
1. naplnený trápením, strápený, ustaraný: u-é srdce (Kuk.); [Matka] učupila sa v kuchyni, utrápená nad neslýchaným výčinom svojho syna. (Ondr.) Nachodil utrápených bedárov, zdieraných nemilosrdnými pijavicami vojny. (Urb.)
2. vyjadrujúci, prezrádzajúci trápenie, utrpenie; strápený, ustaraný: u-á tvár, u-é oči, u. pohľad;
utrápene prísl. strápene, ustarane: vyzerať, tváriť sa, hľadieť u.;
utrápenosť, -ti ž. strápenosť, ustaranosť