utkvieť -ie -ejú dok.
1. pevne sa zachytiť, uchovať (v mysli ap.): ten obraz mu natrvalo u-l v pamäti
2. kniž. (o zraku) spočinúť (význ. 2), uprieť sa: jeho pohľad u-l na panoráme hôr
3. kniž. spočinúť zrakom, zahľadieť sa: u. pohľadom na tvári ženy;
nedok. utkvievať -a
utkvieť -vie -vejú -vej! -vel -vejúc -vený -venie dok.
utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamäti • uchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výlet • expr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamäti • zachytiť sa • kniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčine • zahľadieť sa • uprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky
zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome
2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí
utkvieť, utkvie, utkvejú, utkvel dok.
1. (v čom) trvalo, pevne sa zachytiť, zostať, uchovať sa (obyč. v pamäti, v mysli ap.): Ten obraz mi najviac utkvel v pamäti. (Fig.) Po prečítaní utkvie nám [dielo] nezničiteľne v mys- li. (Vlč.) Strýc rozprával mu poviedky, z ktorých jednotlivé čiastky utkveli v jeho duši. (Podj.) V hlave mu utkvela len jediná veta. (Zúb.)
2. (na čom) (o očiach, zraku) uprieť sa niekam, pevne sa zastaviť na niečom: Na Jurajovej tvári utkvelo dvoje smutných očí. (Zgur.) Zrak mu utkvel na synovej fotografii. (Fig.) Pohľad jej nevädzových očú utkvel na matke. (Zúb.); u. pohľadom na niekom, na niečom uprene sa zadívať na niekoho, na niečo;
3. (v čom, na čom) ustrnúť, ostať pri niečom: Môže básnik utkvieť v lyrickej meditácii? (A. Mat.) Je typické, že v próze utkvel [autor] na drobnom útvare, črte, spomienke. (Chorv.) Povojnová slovenská literatúra neutkvela na inteligentskom rozčarovaní. (Mráz)
4. zastar. zachytiť sa (na niečom hmotnom), uviaznuť niekde: Nad múrikom kloní sa figovník. Inde zas utkvela osamelá oliva. (Kuk.) Medzi obrvami utkvel tieň. (Šolt.);
nedok. utkvievať, -a, -ajú