utiahnutý príd. kt. sa uťahuje, nesmelý, zakríknutý, nevýbojný: u-á samotárska povaha;
utiahnuto prísl.: žiť u.;
utiahnutosť -i ž.
utiahnutý príd. tichý, nesmelý, strániaci sa spoločnosti; samotársky: Bola veľmi plachá, zamĺkla a utiahnutá. (Vans.) Škoda, že si taký utiahnutý a nevýbojný. (Al.) Utiahnutý život farársky nie je pre ňu. (Záb.);
utiahnutosť, -ti ž.