utekať, -á, -ajú nedok.
1. rýchlo sa pohybovať, behom ísť, bežať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): u. dolu vŕškom, dolu schodmi; kôň, zajac uteká po poli; u. niekomu v ústrety, u. za niekým, k niekomu; Utekal celou cestou. (Tat.) Utekali dúškom. (Ondr.); u. ako šialený, ako bez rozumu, ako zmyslov zbavený, ozlomkrky, (s vetrom) opreteky; uteká, čo mu sily (nohy) stačia; Uteká, že sotva dych popadá. (Fr. Kráľ); auto, voz uteká po ceste; Voda utekala okolo kameňa (Bedn.) tiekla. Cesta uteká. Vagón? Ten hrmí a stojí (Vaj.) zdanlivo ubieha späť pri pohybe vlaku.
2. expr. (po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) rýchlo ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): u. po (pre) lekára; utekaj po (pre) pivo, po (pre) cigarety; Nechala všetko tak a uteká pre rám, aby ho ukázala. (Tim.) Betka utekala doniesť vody. (Fig.) Utekaj premeniť tisícku. (Stod.) Neuteká, lebo ho nič nevábi ta, kde ide. (Kuk.)
3. rýchlo, behom opúšťať nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa: zbabelo u. odniekiaľ; vyplašený zajac uteká spod kríka, myš uteká do diery; Utekaj! — Tu ťa zabijú. (Jaš.) Sirény húkajú; utekaj, kto si živý! (Stod.) Čo len nohy malo, utekalo z krčmy. (Urb.) Kto uteká, nemá dobré svedomie. (Jes.) Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj! (úsl.)
4. tajne, nepozorovane opúšťať nejaké nebezpečné al. nepríjemné miesto: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Bol by si blázon, keby si šiel na vojnu teraz, keď iní z frontu utekajú. (Zúb.)
5. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzďaľovať od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; sťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustupovať: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, pred ohňom, pred povodňou; Ozlomkrky obracia koč, akoby pred Turkami utekali. (Tim.) Videl pred domami autá, do ktorých sa usilovne znášalo. „Ľudia utekajú,“ pomyslel si. (Urb.) Keď utekali nacisti, od chrbta zašľahol ho dážď guliek. (Jes.)
6. expr. opúšťať niekoho al. nejaké miesto, odchádzať odniekiaľ niekam: u. z domu; Od mužovej smrti neobstanú [deti] u nej [u matky]. Utekajú od nej. (Tim.) On [muž] ťa nesmie biť, a ty nesmieš utekať [od neho]. (Taj.) Chudobný národ uteká za kôrkou po celom zemskom povrchu. (Fr. Kráľ) Neuteká ľud z Dečíc za oceán? (Vaj.)
● Neutekaj (neutekajte) ešte! Čo už utekáš (utekáte)? zdvorilostná formula, ktorou zdržiavame niekoho, kto sa chystá odísť. Veď ešte neutekáme (do Ameriky)! replika niekomu (obyč. veriteľovi), kto nás upozorňuje na splnenie našich povinností.
7. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, zried. i čomu) vyhýbať sa niečomu al. niekomu, bočiť od niečoho al. niekoho, strániť sa niečoho al. niekoho: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; u. pred skutočnosťou (Bunč.); Od Dupkanovej utekala [Pavluša] na siahu. (Tim.) Chceš, aby sa do teba zaľúbila krásavica, ktorá pred tebou uteká ako pred morom? (Zúb.) [Dcéry] rady teraz počujú slovenskú pieseň. A ako utekali pred ňou kedysi. (Vaj.)
8. expr. (o veciach) unikať zo svojho miesta; posúvať sa; uvoľňovať sa: vlasy utekajúce spod čiapočky (Min.); očko na pančuche uteká; mlieko, cesto uteká (z nádoby) kypí, prekypuje; Nešklb si plachtu vľavo, uteká ti vpravo. (Gab.)
9. expr. strácať sa, tratiť sa; unikať: šťastie mu uteká (pod rukami); myšlienky, spomienky utekajú; Peniaze utekajú spod rúk (Kuk.) míňajú sa.
10. plynúť (v čase), ubiehať: čas uteká (ako voda); hodiny, dni, roky utekajú; Život vám uteká, a vy si ho nevšímate. (Jaš.);
opak. utekávať, -a, -ajú;
dok. k 3-10 utiecť
utiecť, utečie, utečú, utiekol, rozk. uteč dok.
1. rýchlo, behom opustiť nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa, ujsť, zutekať (najmä o ľuďoch a zvieratách, expr. i o vozidlách, pren. i o iných veciach): nečakane, náhle, zbabelo u. odniekiaľ, (splašený) zajac utiekol do poľa, pes utiekol z dvora; Schytila sa a utiekla. (Urb.) Zakričím také hurá, že utečú kade ktorý. (Tomašč.) Neviem, či [rečník] neutečie do konopí, keď naňho zadupká inšpektor. (Vaj.) Ako bola, prostovlasá, bosá utiekla s dieťaťom k sestre. (Kuk.) Poviem, že som tie veci vyrval kmínovi a chlap že mi utiekol. (Vám.); hovor. expr. utiekol mi vlak, autobus zmeškal som; pren. Strašný lejavec zniesol sa na zem, ktorej pohyb nestačil, aby mu utiekla. (Jil.)
● Čo sa vlečie, neutečie (prísl.) o niečom, čo sa dlho preťahuje, no predsa sa napokon uskutoční. Robota nie je zajac, neutečie (aby utiekla) (úsl.) netreba sa ponáhľať s robotou; to ti neutečie a) na to je čas; b) dočkáš sa toho; to ťa neminie;
2. tajne, nepozorovane odísť z nejakého nebezpečného al. nepríjemného miesta, ujsť: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Štyri roky slúžil v cudzineckej légii. Potom odtiaľ utiekol. (Vám.) Išiel vás prenasledovať, keď ste utiekli zo zámku. (Jégé) Vtisli ich do tmavej cely, márne stade utiecť chceli. (Šteinh.)
3. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzdialiť od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; vysťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustúpiť: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, u. pred ohňom, pred povodňou; Sadali na kone, vozy, aby utiekli pred hrozným nebezpečenstvom. (Jégé) Keď sa ľudia poprebúdzali, už bola dedina vo vode. Ani do vrchov nemohli utiecť. (Janč.)
4. expr. opustiť niekoho al. nejaké miesto, odísť odniekiaľ niekam, ujsť: u. z domu, od rodičov; u. od muža (o žene) opustiť manžela; Čo si včera utiekol? Boli ti azda moji kamaráti veľmi „obyčajní“? (Gráf) Ak v stredtýždni neutečieš, dostaneš výplatu. (Ráz.) Ja utečiem svetom. (Stod.) Teraz by najradšej utiekol, hoci sa ho nik netýka. (Vám.); u. do samoty (Laz.) utiahnuť sa, uchýliť sa; Keby sa človek mohol odtrhnúť od tohto sveta a utiecť do budúcnosti (Karv.) preniesť sa; uteč! odíď, nezavadzaj, zmizni;
5. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, čomu) vyhnúť sa niečomu al. niekomu: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; Človek neutečie svojmu osudu. (Vaj.) Utiekol ťažkostiam. (Vaj.) Pred svedomím neutečieš! (Zúb.) výčitkám svedomia sa neubrániš.
6. expr. (o veciach) uniknúť zo svojho miesta; posunúť sa; uvoľniť sa: očko na pančuche utieklo; viazanka mu utiekla nabok; mlieko utieklo (z hrnca) vykypelo;
7. expr. stratiť sa; vyprchať, rozplynúť sa, uniknúť: Sen utiekol a ostalo trpké sklamanie. (Kuk.) Timotejovi utečú driemoty. (Gab.) Strážil šťastie, aby neutieklo. (Kal.) Láska utiekla, ako keď ju voda odnesie (Kuk.) pominula sa.
8. uplynúť (v čase), ubehnúť, minúť sa: čas rýchlo utiekol; Uplynul deň, utiekla noc, a pec dymí. (Hor.) Týždeň mu utiekol pri strúhaní [šindľa]. (Gab.) Život utiekol naprázdno. (Urb.) Cesta im utečie, keď sa budú zhovárať. (Zgur.);
nedok. utekať