Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

utiecť utečie utečú utiekol dok.

1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné ap. miesto; ujsť, zutekať: zbabelo u., naľakal sa a u-l; u. prenasledovateľom; u. pred ohňom, pred povodňou

2. (tajne, nepozorovane) odísť; svojvoľne opustiť isté prostredie, povolanie ap.; ujsť, zutekať: u. z domu, z väzenia; u. z dediny do mesta; u. od povinností; čo si u-l, nepáčilo sa ti tu?

3. expr. (o veciach) uvoľniť sa, uniknúť (zo svojho miesta); ujsť: očko na pančuche u-lo

4. ubehnúť, uplynúť (v čase); ujsť: deň rýchlo u-l, prázdniny u-li (ako voda), cesta im rýchlo u-la

čo sa vlečie, neu-ie; to ti neu-ie a) dočkáš sa toho b) na to je čas;

nedok. utekať

1. k 1 – 4: u. pred povodňou, u. za hranice; mlieko u-á z hrnca kypí; ako ten čas u-á

2. bežať (význ. 1): u. za autobusom; u-á, čo mu sily stačia; u. ozlomkrky; hovor.: u. na stanicu, do obchodu, po lekára ponáhľať sa; čo už u-te? neodchádzajte ešte!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
utekať ‑á ‑ajú nedok.

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


utekať 1. p. bežať 1 2. p. ponáhľať sa 1 3. p. míňať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

utekať, -á, -ajú nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, behom ísť, bežať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): u. dolu vŕškom, dolu schodmi; kôň, zajac uteká po poli; u. niekomu v ústrety, u. za niekým, k niekomu; Utekal celou cestou. (Tat.) Utekali dúškom. (Ondr.); u. ako šialený, ako bez rozumu, ako zmyslov zbavený, ozlomkrky, (s vetrom) opreteky; uteká, čo mu sily (nohy) stačia; Uteká, že sotva dych popadá. (Fr. Kráľ); auto, voz uteká po ceste; Voda utekala okolo kameňa (Bedn.) tiekla. Cesta uteká. Vagón? Ten hrmí a stojí (Vaj.) zdanlivo ubieha späť pri pohybe vlaku.

2. expr. (po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) rýchlo ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): u. po (pre) lekára; utekaj po (pre) pivo, po (pre) cigarety; Nechala všetko tak a uteká pre rám, aby ho ukázala. (Tim.) Betka utekala doniesť vody. (Fig.) Utekaj premeniť tisícku. (Stod.) Neuteká, lebo ho nič nevábi ta, kde ide. (Kuk.)

3. rýchlo, behom opúšťať nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa: zbabelo u. odniekiaľ; vyplašený zajac uteká spod kríka, myš uteká do diery; Utekaj! — Tu ťa zabijú. (Jaš.) Sirény húkajú; utekaj, kto si živý! (Stod.) Čo len nohy malo, utekalo z krčmy. (Urb.) Kto uteká, nemá dobré svedomie. (Jes.) Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj! (úsl.)

4. tajne, nepozorovane opúšťať nejaké nebezpečné al. nepríjemné miesto: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Bol by si blázon, keby si šiel na vojnu teraz, keď iní z frontu utekajú. (Zúb.)

5. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzďaľovať od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; sťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustupovať: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, pred ohňom, pred povodňou; Ozlomkrky obracia koč, akoby pred Turkami utekali. (Tim.) Videl pred domami autá, do ktorých sa usilovne znášalo. „Ľudia utekajú,“ pomyslel si. (Urb.) Keď utekali nacisti, od chrbta zašľahol ho dážď guliek. (Jes.)

6. expr. opúšťať niekoho al. nejaké miesto, odchádzať odniekiaľ niekam: u. z domu; Od mužovej smrti neobstanú [deti] u nej [u matky]. Utekajú od nej. (Tim.) On [muž] ťa nesmie biť, a ty nesmieš utekať [od neho]. (Taj.) Chudobný národ uteká za kôrkou po celom zemskom povrchu. (Fr. Kráľ) Neuteká ľud z Dečíc za oceán? (Vaj.)

Neutekaj (neutekajte) ešte! Čo už utekáš (utekáte)? zdvorilostná formula, ktorou zdržiavame niekoho, kto sa chystá odísť. Veď ešte neutekáme (do Ameriky)! replika niekomu (obyč. veriteľovi), kto nás upozorňuje na splnenie našich povinností.

7. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, zried. i čomu) vyhýbať sa niečomu al. niekomu, bočiť od niečoho al. niekoho, strániť sa niečoho al. niekoho: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; u. pred skutočnosťou (Bunč.); Od Dupkanovej utekala [Pavluša] na siahu. (Tim.) Chceš, aby sa do teba zaľúbila krásavica, ktorá pred tebou uteká ako pred morom? (Zúb.) [Dcéry] rady teraz počujú slovenskú pieseň. A ako utekali pred ňou kedysi. (Vaj.)

8. expr. (o veciach) unikať zo svojho miesta; posúvať sa; uvoľňovať sa: vlasy utekajúce spod čiapočky (Min.); očko na pančuche uteká; mlieko, cesto uteká (z nádoby) kypí, prekypuje; Nešklb si plachtu vľavo, uteká ti vpravo. (Gab.)

9. expr. strácať sa, tratiť sa; unikať: šťastie mu uteká (pod rukami); myšlienky, spomienky utekajú; Peniaze utekajú spod rúk (Kuk.) míňajú sa.

10. plynúť (v čase), ubiehať: čas uteká (ako voda); hodiny, dni, roky utekajú; Život vám uteká, a vy si ho nevšímate. (Jaš.);

opak. utekávať, -a, -ajú;

dok. k 3-10 utiecť


utiecť, utečie, utečú, utiekol, rozk. uteč dok.

1. rýchlo, behom opustiť nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa, ujsť, zutekať (najmä o ľuďoch a zvieratách, expr. i o vozidlách, pren. i o iných veciach): nečakane, náhle, zbabelo u. odniekiaľ, (splašený) zajac utiekol do poľa, pes utiekol z dvora; Schytila sa a utiekla. (Urb.) Zakričím také hurá, že utečú kade ktorý. (Tomašč.) Neviem, či [rečník] neutečie do konopí, keď naňho zadupká inšpektor. (Vaj.) Ako bola, prostovlasá, bosá utiekla s dieťaťom k sestre. (Kuk.) Poviem, že som tie veci vyrval kmínovi a chlap že mi utiekol. (Vám.); hovor. expr. utiekol mi vlak, autobus zmeškal som; pren. Strašný lejavec zniesol sa na zem, ktorej pohyb nestačil, aby mu utiekla. (Jil.)

Čo sa vlečie, neutečie (prísl.) o niečom, čo sa dlho preťahuje, no predsa sa napokon uskutoční. Robota nie je zajac, neutečie (aby utiekla) (úsl.) netreba sa ponáhľať s robotou; to ti neutečie a) na to je čas; b) dočkáš sa toho; to ťa neminie;

2. tajne, nepozorovane odísť z nejakého nebezpečného al. nepríjemného miesta, ujsť: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Štyri roky slúžil v cudzineckej légii. Potom odtiaľ utiekol. (Vám.) Išiel vás prenasledovať, keď ste utiekli zo zámku. (Jégé) Vtisli ich do tmavej cely, márne stade utiecť chceli. (Šteinh.)

3. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzdialiť od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; vysťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustúpiť: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, u. pred ohňom, pred povodňou; Sadali na kone, vozy, aby utiekli pred hrozným nebezpečenstvom. (Jégé) Keď sa ľudia poprebúdzali, už bola dedina vo vode. Ani do vrchov nemohli utiecť. (Janč.)

4. expr. opustiť niekoho al. nejaké miesto, odísť odniekiaľ niekam, ujsť: u. z domu, od rodičov; u. od muža (o žene) opustiť manžela; Čo si včera utiekol? Boli ti azda moji kamaráti veľmi „obyčajní“? (Gráf) Ak v stredtýždni neutečieš, dostaneš výplatu. (Ráz.) Ja utečiem svetom. (Stod.) Teraz by najradšej utiekol, hoci sa ho nik netýka. (Vám.); u. do samoty (Laz.) utiahnuť sa, uchýliť sa; Keby sa človek mohol odtrhnúť od tohto sveta a utiecť do budúcnosti (Karv.) preniesť sa; uteč! odíď, nezavadzaj, zmizni;

5. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, čomu) vyhnúť sa niečomu al. niekomu: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; Človek neutečie svojmu osudu. (Vaj.) Utiekol ťažkostiam. (Vaj.) Pred svedomím neutečieš! (Zúb.) výčitkám svedomia sa neubrániš.

6. expr. (o veciach) uniknúť zo svojho miesta; posunúť sa; uvoľniť sa: očko na pančuche utieklo; viazanka mu utiekla nabok; mlieko utieklo (z hrnca) vykypelo;

7. expr. stratiť sa; vyprchať, rozplynúť sa, uniknúť: Sen utiekol a ostalo trpké sklamanie. (Kuk.) Timotejovi utečú driemoty. (Gab.) Strážil šťastie, aby neutieklo. (Kal.) Láska utiekla, ako keď ju voda odnesie (Kuk.) pominula sa.

8. uplynúť (v čase), ubehnúť, minúť sa: čas rýchlo utiekol; Uplynul deň, utiekla noc, a pec dymí. (Hor.) Týždeň mu utiekol pri strúhaní [šindľa]. (Gab.) Život utiekol naprázdno. (Urb.) Cesta im utečie, keď sa budú zhovárať. (Zgur.);

nedok. utekať

Morfologický analyzátor

utekať nedokonavé sloveso
(ja) utekám VKesa+; (ty) utekáš VKesb+; (on, ona, ono) uteká VKesc+; (my) utekáme VKepa+; (vy) utekáte VKepb+; (oni, ony) utekajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) utekal VLesam+; (ona) utekala VLesaf+; (ono) utekalo VLesan+; (oni, ony) utekali VLepah+;
(ty) utekaj! VMesb+; (my) utekajme! VMepa+; (vy) utekajte! VMepb+;
(nejako) utekajúc VHe+;
uťekať_1 uťekať uťekať_2 uťekať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor