utešiť dok. poskytnúť útechu, potešiť, upokojiť: u. chorého; slová sústrasti u-ia;
nedok. utešovať
// utešiť sa potešiť sa, upokojiť sa: u. sa prácou; u. sa v žiali;
nedok. utešovať sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
potešovateľ kto poskytuje potešenie, radosť, uspokojenie • potešiteľ • utešovateľ • utešiteľ: bol jej potešovateľom, utešovateľom vo všetkých ťažkostiach • tešiteľ
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
utešiteľ, utešovateľ p. potešovateľ
utešovať sa p. tešiť sa 2
utešiť, -í, -ia dok. (koho i bezpredm.) poskytnúť niekomu útechu (v zármutku, žiali), potešiť; upokojiť: u. niekoho v smútku, v zármutku, v žiali, v nešťastí, v chorobe; u. niekoho (milými. priateľskými) slovami; Najradšej by ho bola utešila svojou láskou. (Jégé) Len muzika tu bola, ktorá vedela utešiť. (Jil.);
nedok. utešovať, -uje, -ujú
|| utešiť sa potešiť sa (v zármutku, v žiali); upokojiť sa: „Všetko prejde,“ uteší sa žena. (Taj.) Utešili sa sľubom, že sa stretnú. (Laz.);
utešovať, utešovať sa p. utešiť, utešiť sa