utajiť -í -a dok.
1. podržať v tajnosti, zatajiť: u. informáciu; u-enie zločinu
2. urobiť nepozorovaným, skryť, zakryť: u. vzdych, u. sklamanie;
nedok. utajovať
utajiť, -í, -a dok. (čo)
1. udržať, uchovať v tajnosti, neprezradiť, zatajiť: u. dôvernú zprávu; u. výrobný postup; u. zločin; Žúrik sa rozhovoril, ale tak, že bolo badať utajenie istej veci. (Vaj.)
2. urobiť nepozorovaným, nenápadným, zakryť, skryť: u. vzdych, plač úsmev; u. zlosť, hnev, prekvapenie
● Šidlo vo vreci neutajíš (prísl.) nemožno zakryť, čo je nápadné, čo každý hneď zbadá;
nedok. utajovať, -uje, -ujú
|| utajiť sa ostať bez pohybu, znehybnieť, zatajiť sa: Šuhaji uľahli, utajili sa. (Kuk.) Mamenka zavolajú ticho: „Vstávaj, Marko!“ A Marek vždy sa utají (Heč.) začne predstierať spánok;
nedok. utajovať sa