utĺcť utlčie utlčú utĺkol dok.
1. tlčením rozdrobiť, potĺcť: u. korenie, u. niečo na prach
2. tlčením stlačiť, ubiť: u-ená hlina, zem;
nedok. utĺkať -a
utĺcť utlčie utlčú utlč! utĺkol utĺkla utlčúc utlčený utlčenie dok.
udupať dupaním, šliapaním utlačiť; pren. spôsobiť zneváženie • udláviť: deti udupú, udlávia trávu • ubiť • utĺcť (nárazmi): ubiť zem, pôdu • pren.: zdeptať • zgniaviť • zdegviť: zdeptala ho, zgniavila ho ľudská závisť • expr.: udlapčiť • udlabčiť • udlapkať • udlabkať • udupkať • uťapkať (udupať dlapkaním, ťapkaním): udlapčiť, udlapkať hlinu, sneh; chodník udupkaný, uťapkaný od detských nôh • ušliapať • pošliapať • zošliapať (šliapaním utlačiť a obyč. znehodnotiť): ušliapané, pošliapané, zošliapané kvety • expr. ugniaviť: ugniavená zem, tráva
utĺcť 1. tlčením rozdrobiť • potĺcť: v mažiari utĺcť mak; potĺcť orechy • podrviť (drvením rozdrobiť): podrviť skaly na prach
2. p. udupať 3. p. zbiť 3
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
utĺcť, utlčie, utlčú, utĺkol, utlčený, rozk. utlč, dok.
1. (čo) tlčením rozdrobiť, rozmelniť, potĺcť: u. cukor, mak, orechy; u. niečo na prach; V mažiari utĺkol korienky ďumbieru- (Fig.)
2. (čo) tlčením stlačiť, ubiť, udupať: u. hlinu, u. betón; utlčený sneh; Zub hlucho padol na utlčenú zem v kuchyni. (Gráf)
3. expr. (koho) veľmi zbiť, poudierať, dobiť, dotĺcť, stĺcť: Hodili sa na nešťastníka a utĺkli ho ťažkými okovami. (Jégé) Ičkove päste ho [chlapca] na hniličku utlčú. (Ráz.-Mart.) Ženu do smrti utlčie. (Taj.) Utlčený bol, akoby bol pne kálal celý deň. (Kuk.);
nedok. k 1, 2 utĺkať, -a, -ajú
utĺcť [-tlč-, -tluč-] dk 1. čo tlčením rozdrobiť, potĺcť niečo: wezmy blyskawecz, utlcž a dag do hrdla a okolo pupka (LR1 17. st); wezmy žihlawy a cesneku, utlč na drobno a priwiaž žene na lewu ruku (RT 17. st); cukor dobre na múku utlč, do syrky zamiesseg (VK 1764); utluklo se pre pansku potrebu w kaštili soli (P. BYSTRICA 1725) 2. čo tlčením, údermi stenčiť niečo: olowo vtlč na tenko, potri žiwjm stribrom a na hrb prikladag (RT 17. st) 3. expr koho veľmi zbiť, stĺcť niekoho: tenže pan syna meho Yana timže stikom naramne utlkol (LIPTOV 1766); utĺkať ndk k 1: pren budessly s tlukáčem utlúkat blázna w moždyru gako gačmenné krúpi, neodégme se od neho blázniwost geho (KB 1757); k 2: malleo: papjr utlúkám (KS 1763)