ústa s pomn
1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: komu usta anebo nos aneb vssy, ruce by obrubili, teho magi oprawiti s pul platem (ŽK 1473); (Anča) Benowj nahanila byla roku predessleho a radney se k tomu priznawa, žie gest to z swey krechkosti a neopatrne a swich vst wypustila (P. ĽUPČA 1596); Kuban y Malio ustami wyznawagy, zie kopanicza gest zaloziena we dwatczety zlatych (ILAVA 1637); kassu gestlj gidass, horucu neffukass, snadno ust twich spalj (BV 1652); wezmy paleneho do ust, dobre s nym usta wymj (RT 17. st); Reway (poddaneho) chitiwsse na zem hodyl a opet predoznamenu paliczu prez usta uderil (MARTIN 1710); (Petrach) za takovu qverelu dostal palic no 12 a usta mu zatkal, aby pan baron neslyšal jeho krik (UHROVEC 1770 LP); ty bezbožniku, ustamy smilne osoby si boskawal, gazik do ust čpal (MiK 18. st);
x. pren reči vaše - šípy velmi škodné, usta vaše jedu, zlosti plné (RL 1571) hovoríte s hnevom; toho času obecně wiwoleny byl Caspar Kroner za vsta wsse obce města (RUŽOMBEROK 1601) za hovorcu; wira ne toliko srdce, než y usta od nas žáda (PP 1734) rečový prejav; joho usztá z klyádbu napólnyené (DŽ 1752) kľaje; (Boh) mlúwil prez usta swatych ich prostredníctvom; rozprawag do ust syna twého y wnukúw twych, kolikrát sem potrel aegyptskych rozprávaj im (KB 1756); ( 1757); reč neb slowo ust mych meč mug bude budem bojovať slovom; z ust geho (Krista) meč na obe strany ostry wichazal ostro hovoril (GK 1779)
L. podvodné, lhavé ú. o klamaní: improbum os: lhawé ustá (KS 1763); (Pane) prigmj w ussách motlidbu mú, ne w ustách podwodnjch (BlR 18. st); utrhavé, utrhavičné ú. o ohováraní: falsidicus: improbom os: utrhawé ustá; dens theoninus: utrhawičné usta (KS 1763); počuť, slyšať, slýchať, vyrozumieť z (vlastných) úst, od ust priamo od niekoho: slyssal sem od ust Georgjowjch, ze bj geho manzelka od zle skutky czynyla z Lyndwaym (DEŽERICE 1638); (Bohuš) mnohokrate slichal z ust pana sweho, ze sobe obtiazowal na sina sweho (LIPTOV 1648); tieto reči sam fatens z ust počul Bobričkinich (KRUPINA 1722); slissela a wirozumela swedkowa z wlasnich ust gegj (Eržiky), že pana instansa mordarom naziwala (ZORKOVCE 1732); chnedkj wecer w noczj sa mu usta na zadek obratilj, takže fatens zle bol (KRUPINA 1741) ochrnuli; orior: z ust reč teče (WU 1750) plynule rozpráva; os facundum: wymlúwnych, wybornych ust (KS 1763) dobre sa vyjadrujúci, výrečný; inanitas oris: wnjtrné prázné ust (KS 1763) ústna dutina
F. o lidech, ktery gsu neprawie narozeni anebo wedle skutkuow swu czest stratiwssy, ti nemohu swuy yazyk przed vsty mieti, na gich zalobie chromi lide magi odpowidati (ŽK 1473) obhajovať sa; (Kristus) hrichu neučynil, aniž gest nalezena lest w ustech geho neklamal; newezmess gmeno Boži w usta swe nadarmo nebudeš zbytočne vyslovovať Božie meno; priblizuge se ke mne lid tento usti, ale srdcze wzdalene gest len rečami (TC 1631); nechťeg srdcem, aňy vsti wýri prawé zatagiťi (CC 1655) zamlčať; z ust mi wyňal práve som to chcel povedať; tobe z ust, gemu mimo ussj ssust hovoríš do vetra; dobre mu do ust newleze, oči newykole natíska sa mu; nechlub se gen usty mnoho, ale skutkem dokaž toho dokazuj reči činmi; (SiN 1678); plne su o tom knihi, plne usta veľa sa o tom hovorí; ti, ktery latinu usta oplakly a zdagi se sami u sebe byťi Nos Dei (TP 1691) učili sa po latinsky; Bože, pogmu w uzdu usta swe (SP 1696) budem si dávať pozor na to, čo hovorím; musy se takowemu, ktery toliko po pjche dichtj, netco maličko krydla obrezane bitj a ne na zgewno med do ust mastitj (OCh 17. st) lichotiť mu; včenj z vst do vst dáwa šíri sa ústnym podaním; drž vsta, bezbožniku buď ticho (RW 1702); wassa powinnost bude, aby ste gemu (dieťaťu) vst swich propugcily, zan se modlily (AgS 1708) hovorili namiesto neho; ne wždy, co z vst twych pochodj, w srdcy pokognem se plodj (NK 1721) čo hovoríš; swu notu w ustech omalet se nestydj neustále opakovať (DuH 1723); smel ly nekdo na tebe usta otewrit a tobe sa protiwit (ŽA 1732) povedať niečo proti tebe; farizeowe uklady činice gemu a hledagice popadnuty netčo z ust geho, aby geg obžalowaly zachytiť sa niečoho, čo povedal; mam nadege, že te tudy uzrim a usty k ustum mluwity budeme z očí do očí; mnozy nechcy sobe any gednu skleničku wina skrze stridmost od ust odtrhnuty nedopriať si (Le 1730); nowj včytelowe, aby se nezdáli, že Pismo za nyc newáza, často túze welkym krikem na ustách swych nosá (PP 1734) veľa o ňom hovoria; w ustách dwúch aneb troch swedkúw zahyne tén, ktery sa zabjgat bude, nech se žádny nezabjgá, kdiž by geden proty ňemu powjdal swedek usvedčia ho; položte prst na usta wasse mlčte (KB 1756); ( 1757); negtwrdsseg dotkne se (sudca) gich (hriešnikov) swogimi ustami, když nepromenitedlnu wipowed naprotiwa nim wida výpoveďou (MS 1758); ubohych dlužnikov strany jejich dluhuv nechteli pred časem obžalovati, ani lidem jinym lechkomyslnym a posmešnym v usta vyhlasiti (MB 1759) verejne o nich hovoriť; os trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco nehovorí to, čo si myslí; scio hoc esse pertritum: wjm, že gest toto obecné a w wsseckych ustách gest všetci o tom hovoria; soluti et fluentes pueri: na usta pústeny, rozpústily chlapcj neviazaní, samopašní v reči; de plaustro loqvi: lhati, rozdjrati usta klamať (KS 1763); dobri (muž) newidáwa nétco zlého z úst swjch (VP 1764) nič zlé nehovorí; pani Bosanka mnia i tak svogich ustach roznasa po celom svetie (ČADCA 1774) ohovára; neni diw, že manželki nekolikrate gazik znege a zápor úst odskacuge a rozpustile do manžela se dawa (SlK 1766-80) rušia sa zábrany; jedním všecci mislem, jedními ústami zemreňí hodních uznali jednohlasne; (sedliaci) rechtali se plními ustámi veľmi (BR 1785); wám sa guš tak zaklenili zubi, zamkli ústa (BA 1789) zmĺkli ste; synowy pak, když gako y swedkowga wiswedčily, y geho wlastne usta ho zradily, že se neuctiwe mel naproty otcy (PONIKY 1793) prezradil sa sám; lakomec swé ustá ag ničím uhosťí (BE 1794) uspokojí sa s málom; ne že biz ma bol po piskoch uderel, až bi aj čerwena poliewka s ust bola wiskočila (MiK 18. st) vytryskla mi krv; meum gestat animum: z vst mi wyňal práve som to chcel povedať; eodem ore calefacit et refrigerat: z gedných vst teplo y zymu wypausstj hovorí dobré aj zlé veci; fefellit eum adposita esca: pretahl mu medowý motauz pres vsta balamutil ho sľubmi (PD 18. st); ne každe pokany gest oprawdiwe, mnoho razi len od ust pochaza a ne od srdca (MiK 18. st) o pokrytectve; položil sem ustám swym strážu mlčal som; zanem usta nestjdaty, odéndi nesslechetnj zmĺkni; pána Yezysse umučenj gym bywalo med w ustách, spew w ussách (BlR 18. st) spôsobovalo im potešenie; otvoriť, neodpierať ú. prehovoriť: kdiž (Ježiš) otewrel usta swé, učil gych (učeníkov), powjdagjc (KB 1756); ohlasowal gsem sprawedlnost twu w zhromážděnj welikem, hle, ustá mé neodeprem (WP 1768); Yežyssi, gakožto beránek, neotewrel sy usta swé, any neodporowal (BlR 18. st); rozdierať, rozširovať ú. na niekoho posmievať sa niekomu: rozdjrali na mňa usta swé, powjdali háhá, háhá (KB 1757); rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali, haha, haha (BlR 18. st); nosiť, mať v ú. med, na srdci jed; medové ú-a, srdce otravné o neúprimnom, zákernom človeku: mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed (PV 1641); mnohý má v ústech med, na srdci trpký ged (ASL 1652); gsu tež pochlebnjci, usti pregne mluwici, w srdci zlost tlačicj, medove usta, srdce otraune gako Absalona (SS 18. st); myť, vymývať ú. čím často niečo opakovať: Pismo práwy, aby žaden z tym ústa swá newimýwal, že ho Búch w pad vwedl; z tym migú swá ústa nowotňyci, že latinska biblia barbarismusuw hnyzdo ge; ale wssak wimiwagu ústa swá (helveciáni) a pryliž richle gyne mluwegi neb pissu (PP 1734); nepadajú, nepriletia pečené holuby do, v ú. bez práce nie sú koláče: žádnému nepriletí v ústa holub pečený (PV 1641); žádnému pečene holuby do ust nepadají (SiN 1678); z úst vypustiť, vypúšťať, (ne)víjsť (slovo, reč), vynášať ú-mi povedať niečo: snad Elizabetha bez pričiny, gen do powetri slowo toto z ust swych wypustila; zbiragj se proti mne mocni, ay co wynassegj usti swymi (SP 1696); z ust Nagwyžssyho newygdú any zlé, any dobré weci (KB 1756); láska, láska, bez všeho doložeňí z úst vipúšťal (BR 1785); čo mu v ú. príde, čo mu slina k ú-m prinesie čo ho práve napadne: inepte garrit; co mu w usta, do tlamy prigde, co mu slyna k ustam prinese (WU 1750); zamknúť, zamykať, zavrieť, zazubadliť, zacpať, zapchávať ú. komu umlčať, umlčiavať niekoho: kterimžto by (listom) mohol zacpaty usta utrhačuw dobre powesty (D. LÚKA 1662 E); wy sylu a moc wynakladagte, by gste Elizabethu nasledowali, tak usta utrhačum swym zapchali; Buh powzbudil učitele werne, ktery gim odporowali, ge zahanbowali a usta zapchawali (SP 1696); musýme zazubadlyt ústa nassým vtrhačom (PP 1734); sudcum neráz k zamlčáňú prawdi ustá zamiká lidský pohled, dar, nenáwisti a i strach (BR 1785); gako mužess na krátce odpornjkum vsta zawrjti (ST 1797)
2. živočíšny orgán slúžiaci na prijímanie potravy: nezawyžess vst wolu kterýž mlaty (BAg 1585); w druhem mestie (Písma) take psane stogy, zeby vsta wolowi dobre mlaticzemu nezawazowaly (MADOČANY 1582 E); ribi wodu usti wpusstenu plutwamy wypusstagj (KoB 1666); wezmi hrst owsa, ktery konom od ust odpadawa, ten praž w panwe (RTA 17. st); ona (holubica) prileťela k ňemu na wečer, nesycy ratolest oliwowú z zelenym ljstym w ustách (KB 1757); cibum ore vehit formica: mrawec w ústách nese gjdlo (KS 1763); cžerwičky podbrussi gasne a bliskawe magu a ze swych ust hedbaw wipusstati počinagu (SN 1772); Sampson lewa když zabyl, nawratice se w trech dnech nalezl med w ustach geho narobeny od wčely (MC 18. st)
F. kun ani gedenkrat do swich ust nečo vzal (MOŠOVCE 1690 E) nič nežral
3. niečo tvarom pripomínajúce ústa: kameny na usta do piwowarskeg pecy no 5 (JELŠAVA 1722) otvor na prikladanie paliva do pece; lura: koženého wreca otwjrani aneb usta; patentissimi oris dolium: ssyrokych ust aneb hrdla sud; orientalis: hrdelnj djra, usta nadobi (KS 1763); s tim lagnom prwnim natry usta na uly a (včely) neuleti nikam (RG 18. st);
x. pren rozssyrilo peklo dussy swu a vsta otewrelo beze wsseho konce (MP 1718); zlorečeny budess na zemi, která otéwrela usta swé a prigala kréw bratra twého (KB 1757) vsiakla do zeme
L. anat u. matky, materníka krčok maternice: aby postedlnička k vstám maternjka nebyla prirostnuta (ZK 1777); vsta matky swobodne do skrysse komory wysý (ŠkD 1775); u. žalúdka, žalúdkové pažerák: vesiphagus: vsta zialudku (DQ 1629); semeno geho (koriandru) w octe warene z winem usta žaludkowa posyluge, zawyra a parnosťem do hlawy wstupowaty brany (HL 17. st)
4. zried ústie: ležy mesto pry ustách mora aneb pry zátoku, ssirokem len toliko, že za pol hodiny muže se preplawit á pregst (KrP 1760); -očká [-ečká, -ičká], ústka s pomn dem, ustečko s dem k 1: Gežissi, ustka twe sladke a lička krasne me srdce gali (KK 1709); proč sj ditetj ustička z wechtom zapchala (PUKANEC 1739); ústečka moje cukrové študentu slúžit hotové (ASL 1749); oscillum: ustečka (KS 1763); osculum: ustečko (GrP 1771)