ustanoviť dok.
1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)
2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť
3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;
nedok. ustanovovať
// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;
nedok. ustanovovať sa
zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)
2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská
3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi
ustanoviť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho i so spoj. aby) určiť, stanoviť: práv. u. dediča, obhajcu; Stolica ustanovila, aby sa mýto i od zemanov vyberalo. (Kal.); ustanovili taký zákon (Taj.);
2. (koho, koho za čo) menovať, poveriť funkciou: u. niekoho za richtára, za učiteľa; Ujček ho ustanovil zvedieť, čo sa kde robí. (Kuk.);
nedok. ustanovovať, -uje, -ujú
|| ustanoviť sa
1. trochu zastar. prísť niekam (obyč. na úrad), dostaviť sa: u. sa do notárskej kancelárie (Tim.); Zložte prípis richtárom, nech sa zajtra ustanovia na zámok. (Ráz.-Mart.) Každý nech sa ustanoví vo vlastnom záujme. (Heč.)
2. zastar. (na čom) rozhodnúť sa pre niečo: Korvín zostal ticho, kedykoľvek sa na niečom ustanovil. (Kal.);