Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ustať1 -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

nedok. ustávať1 -a


ustať2 -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l; dážď, vietor u-l utíchol; bez u-nia neprestajne, ustavične;

nedok. ustávať2 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ustať ustane ustanú ustal dok. (unaviť sa; prestať)

ustať ustane ustanú ustaň! ustal ustanúc ustanie dok. (utíchnuť, napr. o daždi)

ustať ustane ustanú (ne)ustaň! ustal ustanúc ustatý ustatie dok. (unaviť sa)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


ustať1 p. unaviť sa


ustať2 1. p. stíchnuť 1, 2, poľaviť 1, ustúpiť 3 2. p. prestať 2, uviaznuť 2


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť saodkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuťucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa)vyhnúť (sa)vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiťodstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiťuskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiťpovoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sapoddať sakapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuťucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sazriecť savzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvostrezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sapominúť sazmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliťpoľaviťpopustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúťutíchnuťstíchnuťutíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť saustať: dážď sa zmiernil, ustal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ustať1, ustane, -nú, ustal dok. pocítiť únavu, unaviť sa: Ustal, že si musel sadnúť a oddychovať. (Taj.) Hodil sa na pohovku, akoby bol bohvieako ustal. (Kuk.);

nedok. ustávať, a, -ajú


ustať2, ustane, -nú, ustal dok.

1. (o javoch, o deji) utíchnuť, stíchnuť, prestať: dážď ustal, vietor ustal; boje ustali (Hor.);

2. zastar. (s neurč.) (o osobách) prestať: Tatuško neustal sa spytovať. (Tim.) Neustal núkať, kým dievčence aspoň trošku nechlipli. (Vans.)

bez ustania neprestajne, ustavične;

nedok. ustávať, -a, -ajú

ustať, zried ustanúť dk
1. pocítiť únavu: kdožbi czestu welmj ustal, napi se w wine mizgj witlačene (MT 17. st); kdož by z cesty ustal a gitrocelem se zmyl, polehčeny počuge (HL 17. st); mnozy zalugy se s Dawidem, ustal sem, wolage, wyschlo hrdlo me (COB 17. st); žencúm a wjno objračúm dáwá se k občerstwenj dobrý pokrm, aby posylneni potom bedliwegssy prácu swu wukonáwali a pri ni neustáli (MPS 1777); a labore cesare: od roboti ustanuti (ML 1779); pitag sy gest a pit a powec, že sy ti weru ustal (CA 18. st); wul gesy mnoho trwacegssy y na robotu osoznegsy, gako bugak, ponewač tento w garme hnet ustaňe a ulechňe (PR 18. st)
2. prestávať konať, robiť niečo: slepy od mimoyducich okriknuty gest bil, on wssak prece wolal a w sweg prosbe neustal (Le 1730); uwidjme, kdo s nas prwe ustane (kupovať), gá aneb tý (VP 1764); Renait z ríchlím sa od člnka behem pobíral, bežal, dokud stačil a kďiž aj bežaťi ustal, šél ňištmeňéj (BR 1785)
3. (o javoch) prestať trvať, skončiť: lampa praweg wjry wždicki horela, ponewadž nikdy oleg ten božj lasky nevstal (WO 1670); komu krew z nosu teče, wezmi yeleni remen a tim zatahni ruku dobre podle pazdi, vstane (LR3 18. st)
F. pane, ustal w bolesti žiwot mug (BlR 18. st) zomrel som; -ávať ndk k 1: ze trich stran jsou (Turci) beželi, k zamku šturmovali, od nešporu celu noc z našimi se bili, až již ustavali (HP 1566); tj wznassegj se gako orlice, bezj, wssak neomdlewag, chodj a neustawagj (SP 1696); ustawali gsme na ceste neprawosti a zatracenj (SK 1697); defetiscor: vstáwám, vnawugi se (CL 1777); y nadarmo richle bežy, ktery prwe, nežli ku cýlu prychadza, ustawa (GK 1779); kdy negjme, ustawáme a lačnjme (BlR 18. st); k 2: kdiž dobre činjme, neustáwágme (KB 1756); (človeče) wždycki hore postupug, nechteg w ceste ustawati, nechteg se nawracati (GK 1779); abjchom, když prodlewa Buh s pomocy swu, w modlidbach neustawalj (CS 18. st); k 3: in exitu est: ustawá ňečo, na konci gest (KS 1763); když zima ustawa, ma se petržalne, salatowe, mrkwowe, czibulowe semeno seti (Kal 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu