Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ustúpiť -i dok.

1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;

pren. u. do úzadia a) stratiť dôležitosť b) prestať byť aktívny

2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile

3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu; u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť

4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny; choroba, horúčka u-la

múdrejší u-i;

nedok. ustupovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ustúpiť ‑i ‑ia dok.

ustúpiť -pi -pia ustúp! -pil -piac -penie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť saoddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sazriecť saustúpiťupustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovaťpoďakovať sazaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovaťrezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť saposlúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôlipočúvnuť: počúvnuť kňazovu radupodvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmudisciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiťpoddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sakniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného

2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciupodvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testuabsolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku


podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristaťpristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sapodrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ustúpiť, -i, -ia dok.

1. pohnúť sa z miesta smerom dozadu al. nabok: u. o krok, u. nabok; u. z cesty vystúpiť sa, vyhnúť sa; pren. u. do úzadia (i o javoch) stratiť dôležitosť, význam; pren. bás. deň ustúpil noci deň sa skončil, nastala noc;

2. (o vojsku) uskutočniť ústup: vojsko ustúpilo, nepriateľ ustúpil; Oddiel ustúpil na Donovaly. (Tat.)

3. upustiť od svojho stanoviska, zmenou pôvodného rozhodnutia (čiastočne) vyhovieť niekomu: Keď sú všetci [robotníci] zajedno, musia páni ustúpiť. (Smrč.) Ona vždy ustúpila, dala mu za pravdu. (Jes.)

múdrejší ustúpi (prísl.) netreba sa zbytočne škriepiť;

4. odb. prestať sa vyskytovať na istom mieste; stratiť sa, zmiznúť: ľadovce ustúpili, ihličnatý, listnatý porast ustúpil, more ustúpilo (z pevniny);

nedok. ustupovať, -uje, -ujú -

ustúpiť dk
1. pohnúť sa z miesta smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: prazny wuoz ma nabranemv vstupiti a pakli oba gsta nabrana, ktery gest menie nabrany ma vstupiti tiezssymv (ŽK 1473); zastup tak se na neg (Krista) walil, že y na lod musel ustupity (COB 17. st); cedite omnes de via: s cesty ustupte (WU 1750); ustup maličko na stranu, malo sa podíwag (GV 1755); na stranu vstup, ty rychlý člowěče (SRo 1766);
x. pren plot pana Andraša zahradený bol dolu koncom prosto, pokud chalupu nepostawili, ale musyl potom Šafarowi ustupiti, kdi stawal (M. HRADNÁ 1632) museli ho prestavať; starý zákon nowému, vstup radu ginému (CC 1655); prácy žadneg (kňaz) neustupil, zymu rád podstupil (UKK 1768) nevyhýbal sa
2. prestať sa nachádzať na určitom mieste, odísť: mistr zialowal na dluznika sweho, kteryz wod nieho ty konie kaupil, ale zie dluznik nebyl zwoczu-woczy, neb byl vztupil z diediny (D. NIVA 1562); gestlyzeby nemohli se spolu zrownati, aby Janko z domu ustupyl a šiel na puste (s. l. 16. st E); z domu tohoto z nutra specifikowaneho ustupy Juliuš s tym spusobem (ŽILINA 1665); nawráceny aposstolé rozpráwali gemu, čokol. činili, a kdiž gych sebú wzal, ustúpil nastranu na pústé mjsto, které gest Bethsayda (KB 1756)
L. hrissni a y sprawedliwi sud magu podstupit, žadnemu se nedopusti od sudu ustupit (GŠ 1758) vyhnúť sa, uniknúť súdu
F. kdi bi Pan Buch na dedinu ohen dopustil, sotwa bi sem z mimi domacimy ze žiwotem mohl ustupit (PRIBYLINA 1760) vyviaznuť živý
3. stiahnuť sa pred nátlakom, silou ap.: (Martin) hnedky na lawiczu stal, aby se gim (paholkom) snadnegi braniti aneb snad ustupity mohol (BLATNICA 1734); hostes retro cesserunt: neprátelé ustupili; ab armis discedere: z bitwy ustupiti (WU 1750)
4. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupok: (Pavol) ustupil a z panem se ani gednal, ani k prawu nassymu se neustawil (P. ĽUPČA 1564); acž niekdy (ženy) prehressy, wssak že vstupiti gym mame, yakožto mdlemu a krechkemu stworeny (BAg 1585); swedomy ho (pyšného človeka) sužuge a trapi, gakoby ho wssickni potupowali, žadnemu nechce ustupiti (SP 1696); ustup wetssjmu od sebe, by nedoprial sskody tobe (PoP 1723-24); proti predsewzetj memu gsem vstupil a na ceste teg zbludil (PI 1749); diabel, premoženy suce, musel musel ustupitj (CS 18. st);
x. pren žádna zlá žádost tebe nepokúsy, wsse zlé pred tebú vstúpiťi musý (CC 1655)
F. ga tobe w ničem ani na geden krok neustupjm (VP 1764); milost boži gest stala a moc večna, prv ustupi hora, než milost boži (SS 18. st)
5. komu, čo vzdať sa v niečí prospech, odstúpiť, prenechať niekomu niečo: gestlizie Maczko nawratil by Linhartowi tu summu zwrchu gmenowanú, techdy Linharth powinen bude gemu te zemy vstupiti (RUŽOMBEROK 1551); zbranowaly pany w predloženich mistech Welkočepcsannom statok pasty, predcze len tam swuog statok pasly a z užitku ustupit nechtely (V. ČEPČÍN 1721); beneficium ecclesiasticum alteri cedere: prebendu ginemu ustupiti (WU 1750); Ezau rékel k ňemu, braťe, ustúp mi twég potrawi; geszli ho (vajíčko) staričká zechce gest na mako zhotowané, zo srdca ho gég ustúpím (DS 1795)
6. stratiť napätosť, povoliť: brjcho tak zapuchne a natahne se, že zwučne a twrde bywa gako buben a ani tlačenj ustupiti nechce (HT 1760); -ovať ndk k 1: člowek, dokawad chodi pri swetle gamy, skaly a gine nesstesti snadno obchaza a gim ustupuge (MS 1758); secedo: na stranu gjdem, ustupugem, odstupugem; flexiones perseqvor: ustupugem s cesti (KS 1763)
F. byt se y hori pohybowali a pahrbkowe ustupowali, milosrdenstwj me wssak od tebe neodstaupj (SP 1696) nech by sa dialo čokoľvek; k 2: pren ssčesti z darmi zaslepuge, potom nahle ustupuge (GŠ 1758) stráca sa; dne času tohoto wlástne négsú, ale utekagu a wždicky ustupugú (BlR 18. st) plynú; k 3: tento Andreas vstupoval a nechtel se do bytky datj (CA 1604); korunu slawj wečneg neobsahne, kdo w tom bogi ustawičnie ustupuge (KT 1750); diwneggsy zbrog geho (sv. Štefana), kterou ho sam nebeski kral opasal, ktery kamenim, gako z negakim hustym deždem obhrnuty, nic neustupowal, ale mocne sa branil (MS 1758); scies turbatur: wogsko se burj, porádek tratj, ustupuge (WU 1750); k 4: na wysost stupili ty, kterim wissy mysel z nebe gest daná, že any twrdim pricinam neustupugú (PeP 1771); wssecy domacy we spolek se ssanugu, geden druhemu ustupugu (GK 1779); člowek múdry ničemnému čloweku ustupuge, any neodporuge (BlR 18. st); pren: smrt a žiwot nemohu spolu w dussi lidskeg obstaťi, ale gedno druhemu ustupowaťi musi (TP 1691); -úvať frekv: cedere solere: vstupúwati (PD 18. st); ustúpiť sa dk odstúpiť sa, uhnúť sa: bystu, chlape, ustúp sa my, hned ta zarazým gagdámy (BrV 1796); -ovať sa ndk:
F. kdo sa swetu ustupuge z očy preč na stranu, ten swetu ku sweg milosti sám otwíra bránu (GŠ 1755) nie je na očiach

ustúpiť_1 ustúpiť ustúpiť_2 ustúpiť ustúpiť_3 ustúpiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ustúpiť: →speex →vorbis
ustúpil o niekoľko krokov reculant de quelques pas
ustúpiť od svojich nárokov céder de leurs prétentions

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu