Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

uspokojiť -í -a dok.

1. vyhovieť (požiadavkám): u. štrajkujúcich, u. nároky, dopyt

2. urobiť spokojným; upokojiť: u. veriteľa (výškou splátky); u. pacienta výsledkom operácie

3. utíšiť (potrebu, túžbu ap.), ukojiť: u. hlad po niečom, zvedavosť;

nedok. uspokojovať

// uspokojiť sa

1. stať sa spokojným: u. sa s málom

2. upokojiť sa: plačúce dieťa sa pri matke u-lo;

nedok. uspokojovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uspokojiť ‑í ‑a dok.; uspokojiť sa

neuspokojenie -nia s. ▶ stav nespokojnosti z nenaplnenia očakávaní: pracovné n.; dojem prázdnoty a neuspokojenia; pociťovať neuspokojenie v intímnom živote [BŽ 2007] ▷ ↗ i uspokojiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiťuchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiťuspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriťpomeriťzmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavaťzried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuťhovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeňuspokojiť sa s málomumáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliťpouskromňovať sapouťahovať sa (postupne sa uskromniť)


uspokojiť sa p. zmieriť sa 2


uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriťpomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiťuspokojiťupokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom


zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sapomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerilinár. vymeriť sa (Vansová)udobriť sahovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkompokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonalifraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkouspriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehruvyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnaniarezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uspokojiť, -í, -a dok.

1. (koho, čo; koho, čo čím) vyhovieť požiadavkám niekoho al. niečoho, urobiť spokojným; učiniť zadosť niekomu al. niečomu: u. nároky, požiadavky, u. potreby obyvateľstva; u. niekoho svojím počínaním, vystupovaním; u. niekoho odpoveďou, argumentami; Dúfali, že luxusná a komfortná chata uspokojí [hostí] vo všetkých nárokoch. (Bedn.) Dievča táto odpoveď zrejme neuspokojila. (Jes-á) Dúfam, že nové mzdy vás uspokoja. (Hor.) Nič nemohlo Petra uspokojiť, filozofia, právo, umenie, beletria. (Rys.) Odopne si hodinky. Možno, že nimi zbojníka uspokojí. (Taj.)

2. (koho, čo) upokojiť, uchlácholiť, utíšiť: Vypil by som si pohár vody. To ma uspokojí. (Stod.) No, veď potom pôjdeme pre vás, — uspokoji ho Maroš. (Ráz.) Mal nádej, že závan mieru, vejúceho z domu, uspokojí jeho rozháranú dušu. (Vaj.) Potrebný mi bol pokoj na uspokojenie nervov. (Tim.)

3. (čo) ukojiť; utíšiť: u. zvedavosť, hlad; u. vášeň (Švant.); uspokojenie sebeckých chúťok (Vaj.);

nedok. uspokojovať, -uje, -ujú

|| uspokojiť sa

1. (s čím) stať sa spokojným: u. sa s málom; Murári uspokojili sa len s čiernou kávou, ktorú zajedali chlebom. (Zúb.) Tonko skúmal, či je izbička čistá; chladno sa mu videlo, alekeď nieto lepšie“, uspokojil sa i s tým. (Taj.)

2. upokojiť sa, utíšiť sa: Trvalo hodnú chvíľu, než sa ako-tak uspokojil. (Hruš.) Prosím, nech sa uspokoja. Veď som im nechcel ublížiť. (Jégé) Pritisla pery k hrobu, vstala, a srdce sa jej uspokojilo. (Tim.);

nedok. uspokojovať sa

Morfologický analyzátor

uspokojiť dokonavé sloveso
(ja) uspokojím VKdsa+; (ty) uspokojíš VKdsb+; (on, ona, ono) uspokojí VKdsc+; (my) uspokojíme VKdpa+; (vy) uspokojíte VKdpb+; (oni, ony) uspokoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uspokojil VLdsam+; (ona) uspokojila VLdsaf+; (ono) uspokojilo VLdsan+; (oni, ony) uspokojili VLdpah+;
(ty) uspokoj! VMdsb+; (my) uspokojme! VMdpa+; (vy) uspokojte! VMdpb+;
(nejako) uspokojac VHd+;
uspokogiť uspokogiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

uspokojiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor